INFO - Informacie o MFF UK
Vyberte si sposob kodovania diakritiky: ASCII ISO 8859-2
Predchadzajuca stranka |
Uvodne menu |
Historia |
Index
Cast II - Organizacia a riadenie fakulty (IS: 212)
Cast II.
Organizacia a riadenie fakulty
cl. 7
Akademicka obec fakulty
(1) Akademicku obec fakulty (dalej len "akademicka obec") tvoria vsetci
ucitelia, vedecki pracovnici, studenti a vysokoskolsky vzdelani odborni
pracovnici fakulty. Za clenov akademickej obce sa nepovazuju
administrativni a technicko-hospodarski pracovnici. Pre ucely tohto
statutu sa studentom rozumie student bakalarskeho, magisterskeho
a doktorandskeho studia.
(2) Zhromazdenie akademickej obce zvolava akademicky senat. Toto pravo ma aj
dekan.
cl. 8
Akademicka samosprava fakulty
(1) Akademicku samospravu fakulty tvoria akademicke organy a akademicki
funkcionari fakulty.
(2) Akademicke organy fakulty su:
a) akademicky senat,
b) vedecka rada.
(3) Akademickymi funkcionarmi fakulty su:
a) dekan,
b) prodekani.
(4) Akademicke organy a akademicki funkcionari konaju a rozhoduju v sulade so
zakonom, dalsimi pravnymi predpismi, statutom UK a tymto statutom.
cl. 9
Akademicky senat fakulty
(1) Akademicky senat fakulty (dalej len "akademicky senat") je samospravnym
organom jej akademickej obce.
(2) Akademicky senat ma dve casti:
a) zamestnanecku,
b) studentsku.
(3) Zlozenie senatu je take, aby profesori, docenti, vedecki pracovnici
s vedeckou hodnostou DrSc. a vedecki pracovnici s priznanym vedeckym
kvalifikacnym stupnom I alebo IIa tvorili nadpolovicnu vacsinu a studenti
jednu stvrtinu az jednu tretinu clenov senatu.
(4) Funkcne obdobie akademickeho senatu je trojrocne, funkcne obdobie clena
studentskej casti akademickeho senatu je jeden rok.
(5) Volby do akademickeho senatu sa uskutocnuju v sulade s volebnym poriadkom,
ktory schvaluje akademicky senat.
(6) Ak sa clen akademickeho senatu nemoze zucastnit zasadnutia senatu, je
povinny pisomne sa ospravedlnit predsedovi senatu. Ak clen akademickeho
senatu vopred vie, ze sa dlhsiu dobu nebude moct zucastnovat na praci
akademickeho senatu, informuje o tom predsednictvo senatu, ktore moze
v zmysle volebneho poriadku iniciovat jeho vymenu. Ak sa clen akademickeho
senatu opakovane nezucastnuje na praci senatu, predsednictvo akademickeho
senatu v zmysle volebneho poriadku iniciuje jeho vymenu.
(7) Na cele akademickeho senatu je predseda a predsednictvo.
a) Predsednictvo tvoria clenovia senatu a sklada sa z:
- predsedu,
- podpredsedu,
- dalsich styroch clenov zamestnaneckej casti senatu,
- troch clenov studentskej casti senatu.
b) Akademicky senat voli a odvolava clenov predsednictva podla volebneho
poriadku.
c) Predseda musi byt zvoleny z radov profesorov, docentov, vedeckych
pracovnikov s vedeckou hodnostou DrSc. alebo vedeckych pracovnikov
s priznanym vedeckym kvalifikacnym stupnomI alebo IIa.
d) Podpredseda musi byt clenom zamestnaneckej casti senatu.
(8) Predseda akademickeho senatu ma najma tieto prava a povinnosti:
a) reprezentuje akademicky senat navonok,
b) zvolava a riadi schodze predsednictva a zasadnutia akademickeho senatu,
c) oznamuje zvolanie akademickeho senatu a jeho rozhodnutia dekanovi,
d) okrem pravidelnych zasadnuti moze zvolat akademicky senat podla
vlastneho uvazenia,
e) zvola zasadnutie akademickeho senatu na ziadost aspon troch clenov
predsednictva alebo aspon 20% clenov akademickeho senatu.
V pripade nepritomnosti predsedu akademickeho senatu prebera jeho
povinnosti podpredseda.
(9) Predsednictvo akademickeho senatu ma najma tieto prava a povinnosti:
a) pripravuje zasadnutia akademickeho senatu,
b) vysiela troch clenov senatu (z toho jedneho studenta) na zasadnutia
vedenia fakulty a kolegia dekana,
c) moze vyslat zastupcov senatu na zasadnutia inych organov fakulty.
(10)Zastupcovia senatu vyslani podla ods. 9 pism. b), c) sa podielaju na
prerokuvani problemov v duchu poverenia akademickym senatom. O vsetkych
podstatnych rozhodnutiach tychto organov informuju akademicky senat.
(11)Clen akademickeho senatu sa pri rozhodovani v senate riadi svojim
presvedcenim a nazorom.
(12)Na systematicke sledovanie a kontrolu hospodarskych, studijnych,
koncepcnych, personalnych a mzdovych otazok vytvara akademicky senat zo
svojich clenov stale komisie. Na riesenie konkretnych problemov vytvara
komisie ad hoc.
(13)Akademicky senat fakulty ma najma tieto kompetencie:
a) v spolupraci s vedenim fakulty pripravuje navrh statutu fakulty
a navrhuje jeho upravy. Predklada navrh statutu a jeho upravy na
schvalenie akademickemu senatu univerzity.
b) v sulade s volebnym poriadkom voli dekana fakulty z profesorov
a docentov fakulty najmenej jeden mesiac pred skoncenim jeho funkcneho
obdobia a odvolava ho z funkcie. Po odvolani dekana alebo po predcasnom
skonceni funkcneho obdobia dekana z inych dovodov (napr. osobnych
alebo zdravotnych), navrhuje rektorovi poverit do zvolenia noveho
dekana vykonom funkcie dekana osobu z akademickych funkcionarov fakulty
alebo osobu z profesorov a docentov fakulty.
c) schvaluje navrhy dekana na vymenovanie prodekanov.
d) prerokuva zriadovanie, zlucovanie, rozdelovanie a zrusovanie vedeckych,
pedagogickych, vyvojovych, hospodarskych a informacnych pracovisk,
ucelovych zariadeni fakulty a spolocnych pracovisk podla cl. 6 ods. 4,
ako aj organizacny poriadok fakulty.
e) schvaluje navrh dekana na rocne rozdelenie financnych prostriedkov
fakulty organizacnym sucastiam, pracoviskam a ucelovym zariadeniam
fakulty a kontroluje ich vyuzitie.
f) prerokuva navrhy na zriadenie studijnych odborov a studijne programy
fakulty s vynimkou doktorandskeho studia.
g) prerokuva smery vedeckeho vyskumu na fakulte.
h) schvaluje pocet a strukturu pracovnikov fakulty.
ch) vyslovuje suhlas s navrhom dekana na vymenovanie vedeckej rady fakulty.
i) z clenov akademickej obce voli a odvolava zastupcu fakulty v Rade
vysokych skol.
j) z clenov akademickej obce voli a odvolava zastupcov fakulty
v Akademickom senate UK.
k o svojej cinnosti informuje akademicku obec.
l) schadza sa podla potreby, najmenej vsak dva razy za semester. Raz za
rok podava akademickej obci spravu o svojej cinnosti a o stave fakulty.
Zasadnutia akademickeho senatu su verejne a prebiehaju podla vopred
zverejneneho programu. Rozsirenie programu musi schvalit akademicky
senat. Clenovia vedenia fakulty v pripade svojej ucasti maju poradny
hlas.
m) ma pravo poziadat funkcionara fakulty, aby sa pred akademickym senatom,
pripadne i akademickou obcou ustne alebo pisomne vyjadril
k akemukolvek problemu v svojej kompetencii.
n) schvaluje vyber ukonov a vysku uhrady za ne navrhnutu dekanom podla
cl. 12 ods. 6 pism. h). Stanovuje aj termin, od ktoreho navrh nadobuda
ucinnost, najskor vsak odo dna schvalenia navrhu.
(14)O personalnych otazkach sa akademicky senat spravidla uznasa tajnym
hlasovanim. V inych pripadoch akademicky senat spravidla hlasuje
verejne a zverejnuje, ako hlasovali jeho jednotlivi clenovia.
(15)Zasadnutia akademickeho senatu sa riadia tymito pravidlami:
a) Akademicky senat je uznasaniaschopny, ak je pritomna nadpolovicna
vacsina jeho clenov. Rozhodnutie akademickeho senatu je pravoplatne,
ak je prijate nadpolovicnou vacsinou pritomnych clenov akademickeho
senatu, ak statut alebo volebny poriadok nestanovuju inak.
b) Termin zasadania a program zasadania senatu musia byt oznamene clenom
akademickeho senatu a zverejnene minimalne sedem dni pred zasadanim.
V pripade, ak tato lehota nebola dodrzana, je rozhodnutie senatu
pravoplatne, ak je prijate nadpolovicnou vacsinou vsetkych clenov
akademickeho senatu.
c) Rozhodnutie v otazkach spadajucich pod ods. 13 pism. a), c), f), n) je
pravoplatne, ak je schvalene nadpolovicnou vacsinou pritomnych clenov
studentskej aj zamestnaneckej casti akademickeho senatu. Musi byt
pritom pritomna nadpolovicna vacsina kazdej casti akademickeho senatu.
d) Ak sa sposobom uvedenym pod pism. c) nerozhodne, rokovanie o spornej
otazke sa prerusi najmenej na jeden den. Po preruseni staci na
prijatie rozhodnutia v spornej otazke dvojtretinova vacsina pritomnych
clenov akademickeho senatu. V pripade opatovneho neuspesneho
hlasovania sa rokovanie o spornej otazke odlozi na najblizsie
zasadnutie akademickeho senatu (najdlhsie vsak o jeden tyzden) a potom
na prijatie rozhodnutia staci vacsina hlasov pritomnych clenov.
e) Ak bol program rokovania akademickeho senatu vopred znamy a studentska
cast akademickeho senatu nie je uznasaniaschopna, rozhoduju o otazke
spadajucej pod odst. 13 pism. a), c), f) a n) pritomni dvojtretinovou
vacsinou hlasov. Ak sa o danej otazke hlasovanim nerozhodne,
akademicky senat postupuje podla ods. 15 pism. d).
cl. 10
Sucinnost akademickeho senatu s akademickymi funkcionarmi a tajomnikom fakulty
(1) Ak dekan nesuhlasi s uznesenim akademickeho senatu, oznami to pisomne
predsedovi akademickeho senatu s odovodnenim a poziada, aby akademicky
senat o takejto veci rokoval znova v jeho pritomnosti. Na prijatie
rozhodnutia v takejto veci je potrebny suhlas nadpolovicnej vacsiny
vsetkych clenov akademickeho senatu.
(2) Administrativnu agendu akademickeho senatu zabezpecuje pracovnik fakulty,
ktoreho urci na ziadost akademickeho senatu dekan fakulty.
cl. 11
Vedecka rada fakulty
(1) Vedecka rada fakulty je akademicky organ fakulty, ktory najma:
a) schvaluje program vedeckej a vyskumnej cinnosti fakulty a dava
vedeckej rade UK podnety na perspektivny rozvoj tejto cinnosti na
univerzite,
b) prerokuva a schvaluje program doktorandskeho studia uskutocnovaneho na
fakulte v prislusnych vednych odboroch a vedeckej rade UK predklada na
schvalenie navrhy na zriadenie vednych odborov doktorandskeho studia
na fakulte,
c) prerokuva a hodnoti uroven vedeckej a vyskumnej cinnosti
a doktorandskeho studia na fakulte,
d) prerokuva a hodnoti uroven vzdelavacej cinnosti fakulty,
e) schvaluje studijne programy fakulty,
f) rozhoduje o udeleni vedecko-akademickej hodnosti "philosophiae doctor"
(v skratke "PhD."),
g) predklada vedeckej rade UK kriteria habilitacii docentov a kriteria
vymenovania profesorov,
h) prerokuva habilitacie docentov a rozhoduje o ich vysledku,
i) prerokuva a predklada vedeckej rade UK navrhy na vymenovanie
profesorov a na priznanie vedecko-pedagogickeho titulu "hostujuci
profesor" vyznamnym odbornikom pocas ich pracovneho posobenia na
fakulte,
j) prerokuva a schvaluje navrhy na priznanie vedecko-pedagogickeho titulu
"hostujuci docent" vyznamnym odbornikom pocas ich pracovneho posobenia
na fakulte,
k) navrhuje udelenie vyznamnych oceneni a cestnych titulov,
l) udeluje vedecke hodnosti podla osobitnych predpisov,
m) prerokuva navrhy na priznanie vedecko-kvalifikacnych stupnov I a IIa,
n) schvaluje na navrh dekana predsedov a clenov skusobnych komisii pre
statne skusky.
(2) Kandidatov na clenov vedeckej rady fakulty navrhuju z radov ucitelov
a vedeckych pracovnikov fakulty a dalsich vyznamnych odbornikov dekanovi
odborne sekcie a to predovsetkym z radov profesorov, docentov a vedeckych
pracovnikov fakulty a vyznamnych odbornikov najma z tych institucii, ktore
sa podielaju na doktorandskom studiu. Clenov a nahradnikov vedeckej rady
fakulty vymenuva so suhlasom akademickeho senatu dekan. Pocet vyznamnych
odbornikov z mimofakultnych institucii predstavuje jednu tretinu
z celkoveho poctu clenov vedeckej rady.
(3) Dekan a prodekan pre vedu a vyskum su clenmi vedeckej rady z titulu
funkcie. Predsedom vedeckej rady je dekan fakulty.
(4) Dekan zvolava zasadanie vedeckej rady najmenej dvakrat za semester. Dekan
je povinny zvolat vedecku radu, ak o to pisomne poziada aspon 20 % clenov
vedeckej rady.
(5) Cinnost a rokovanie vedeckej rady upravuje rokovaci poriadok vedeckej rady
fakulty.
(6) Vedecka rada sa v otazkach podla ods. 1 pism. f), h), i), j) uznasa tajnym
hlasovanim.
cl. 12
Dekan fakulty
(1) Dekan je najvyssim predstavitelom fakulty, riadi ju, zastupuje ju a je
opravneny konat v jej mene.
(2) Dekana voli akademicky senat fakulty v sulade s volebnym poriadkom.
Funkcne obdobie dekana stanovuje podla zakona cl. 14 tohto statutu.
(3) Funkcia dekana je nezlucitelna s inou akademickou funkciou a s funkciou
veduceho pracovnika fakulty.
(4) Dekan sa moze svojej funkcie vzdat do ruk predsedu akademickeho senatu.
(5) Dekana moze akademicky senat odvolat v sulade s volebnym poriadkom
a) po vysloveni nedovery,
b) ak dekan dlhodobo nemoze vykonavat svoju funkciu podla cl. 14 ods. 3
statutu.
(6) Po odvolani dekana alebo po predcasnom skonceni funkcneho obdobia dekana
z inych dovodov, vykonava tuto funkciu az do zvolenia noveho dekana osoba
poverena rektorom z akademickych funkcionarov fakulty alebo z profesorov
a docentov fakulty na navrh akademickeho senatu fakulty.
(7) Dekan ma najma tieto prava a povinnosti:
a) riadi a kontroluje vedecku, pedagogicku a hospodarsku cinnost fakulty,
b) predklada akademickemu senatu na schvalenie navrhy na menovanie
a odvolanie prodekanov a clenov vedeckej rady a vymenuva a odvolava ich,
c) rozhoduje o personalnych otazkach v sulade s cl. 9 ods. 13 pism. h),
d) po prerokovani v akademickom senate zriaduje, zlucuje, rozdeluje
a zrusuje vedecke, pedagogicke, vyvojove, hospodarske a informacne
pracoviska a ucelove zariadenia fakulty a vydava organizacny poriadok
fakulty,
e) na navrh vedeckej rady fakulty priznava vedecko-pedagogicky titul
"hostujuci docent",
f) predklada akademickemu senatu na schvalenie navrh na rocne rozdelenie
financnych prostriedkov,
g) udeluje stipendia podla vseobecne zavaznych pravnych predpisov
a pravidiel schvalenych akademickym senatom,
h) v sulade s pravidlami schvalenymi akademickym senatom stanovi
studentom (alebo uchadzacom o studium) vysku uhrady za vykonanie
vybranych ukonov a lehotu jej splatnosti. Vo vynimocnych pripadoch
moze dekan, najma vzhladom na tazku socialnu situaciu uchadzaca,
resp. studenta, uhradu odpustit.
(8) Dekan za svoju cinnost zodpoveda akademickemu senatu fakulty a v rozsahu
urcenom statutom UK rektorovi univerzity. Je zodpovedny najma za:
a) dodrziavanie zakonov, pravnych predpisov, statutu UK a statutu fakulty,
b) riadnu organizaciu cinnosti fakulty a vytvaranie podmienok na tuto
cinnost,
c) hospodarne vyuzivanie pridelenych statnych rozpoctovych prostriedkov
podla uceloveho urcenia, za riadne hospodarenie s vlastnymi financnymi
prostriedkami fakulty a za riadnu spravu majetku, ktory sluzi fakulte.
(9) Dekan
a) ma pravo zvolat akademicku obec alebo osobitne zhromazdenie
pracovnikov, ucitelov alebo studentov fakulty a navrhnut program tohto
zasadnutia,
b) je povinny informovat raz rocne akademicku obec o stave fakulty,
o vysledkoch pedagogickej, vedecko-vyskumnej a hospodarskej cinnosti
fakulty.
(10)Dekan ma pravo vytvarat si poradne organy.
cl. 13
Prodekani
(1) Fakulta ma najviac pat prodekanov. Navrhuje ich z ucitelov a vedeckych
pracovnikov fakulty dekan a schvaluje ich akademicky senat.
(2) Prodekani zastupuju dekana v nim urcenom rozsahu a za svoju cinnost mu
zodpovedaju.
(3) Prodekani sa navzajom zastupuju sposobom, ktory urci dekan. Pocas
nepritomnosti dekana ho zastupuje vo vsetkych veciach, ktore nemozno
odlozit, nim povereny prodekan.
(4) Funkcia prodekana je nezlucitelna s inou akademickou funkciou a s funkciou
veduceho pracovnika fakulty.
cl. 14
Funkcne obdobie akademickych funkcionarov
(1) Funkcne obdobie dekana a prodekanov je trojrocne.
(2) Rovnaku akademicku funkciu mozno vykonavat najviac dve po sebe nasledujuce
funkcne obdobia.
(3) Ak dekan nemoze pocas skolskeho roka (s vynimkou hlavnych prazdnin)
vykonavat svoju funkciu suvisle po dobu presahujucu dva mesiace, je o tom
povinny informovat akademicky senat, ktory moze rozhodnut o jeho odvolani
z funkcie.
(4) V pripade dlhsej nepritomnosti prodekana pocas skolskeho roka (s vynimkou
hlavnych prazdnin) je dekan povinny zvazit jeho zotrvanie vo funkcii
a riesenie prerokovat v akademickom senate.
cl. 15
Poradne organy a komisie
(1) Poradnymi organmi dekana su:
a) vedenie fakulty,
b) kolegium dekana,
c) odborne sekcie,
d) odborne a pracovne komisie.
(2) Vedenie fakulty je uzsim poradnym organom dekana. Sklada sa z prodekanov,
veducich sekcii a tajomnika fakulty. Prerokuva operativne ulohy riadenia
fakulty vyzadujuce podla uvazenia dekana kolektivne posudenie. Zasadnuti
vedenia sa zucastnuju aj delegovani zastupcovia akademickeho senatu. Na
cele vedenia je dekan.
(3) Kolegium dekana je sirsim poradnym organom dekana. Jeho clenmi su vsetci
clenovia vedenia fakulty a veduci pracovnici fakulty. Kolegium prerokuva
zakladne otazky cinnosti a riadenia fakulty. Zasadnuti kolegia sa
zucastnuju aj delegovani zastupcovia akademickeho senatu.
(4) Ako poradne organy dekana posobia odborne sekcie: matematicka, fyzikalna
a informaticka. Odborne sekcie predkladaju navrhy na riesenie problemov
vyucby, vyskumu ako aj personalne navrhy v oblasti matematiky, fyziky
a informatiky. Clenmi sekcie su vsetci profesori, doktori vied, veduci
pracovisk daneho odboru a gestori prislusnych studijnych specializacii.
Clenmi sekcie su aj ti pracovnici fakulty, ktori su clenmi vedeckej rady
fakulty a svojim zameranim patria do daneho odboru. Kazde pracovisko
z daneho odboru, ktore okrem veduceho nema v sekcii zastupenie, moze
delegovat do odbornej sekcie dalsieho zastupcu. Zhromazdenie vsetkych
clenov akademickej obce z daneho odboru moze rozhodnut o dalsich clenoch
sekcie. Kazda sekcia navrhuje volbou svojho veduceho. Menuje a odvolava ho
dekan.
(5) Pre niektore useky riadiacej, pedagogickej a vyskumnej cinnosti dekan
menuje komisie. Robi tak obvykle na navrh prodekana, do kompetencie
ktoreho dany usek cinnosti patri. V kazdej komisii pracuju spravidla
pracovnici z viacerych pracovisk fakulty. Hlavnou ulohou komisii je
pripravit pre dekana podklady pre rozhodovanie. Komisiam predsedaju
dekanom urceni pracovnici fakulty. Za svoju cinnost zodpovedaju prislusnemu
prodekanovi.
cl. 16
Funkcionari fakulty
(1) Funkcionarmi fakulty su akademicki funkcionari fakulty podla cl. 8 ods. 3,
veduci pracovnici fakulty a ostatni funkcionari fakulty.
(2) Veduci pracovnici fakulty su:
a) veduci katedier,
b) riaditelia ustavov,
c) tajomnik fakulty,
d) veduci vypoctoveho centra,
e) veduci ucelovych zariadeni fakulty.
(3) Ostatni funkcionari fakulty su:
a) veduci odbornych sekcii,
b) spravca informacneho systemu fakulty,
c) zastupcovia veducich katedier,
d) zastupcovia riaditelov ustavov,
e) zastupca veduceho vypoctoveho centra,
f) veduci oddeleni dekanatu.
(4) Funkcie veducich pracovnikov fakulty sa obsadzuju vyberovym konanim podla
poriadku o vyberovom konani, ktory je sucastou tohto statutu.
(5) Postavenie a posobnost akademickych funkcionarov fakulty su upravene v
cl. 12, 13 a 14 statutu.
(6) Postavenie a posobnost veducich pracovnikov fakulty su upravene v cl. 16
az 22 statutu.
(7) Veduci odbornej sekcie pripravuje, zvolava a riadi zasadania sekcie.
Predklada dekanovi navrhy, na ktorych sa sekcia uzniesla. Menuje ho dekan
na zaklade vysledku volieb vykonanych clenmi sekcie. Funkcne obdobie
veduceho sekcie je trojrocne a tuto funkciu mozno zastavat najviac dve
funkcne obdobia po sebe.
(8) Tajomnik fakulty zabezpecuje hospodarsky a spravny chod fakulty a riadi
cinnost dekanatu v spolupraci s prodekanmi v sulade s organizacnym
poriadkom fakulty. Za svoju cinnost zodpoveda dekanovi. Dozera na riadny
vykon a kontrolu administrativnej a hospodarskej cinnosti na fakulte,
zodpoveda za dodrziavanie zakonov a predpisov pri vykone tejto cinnosti
a za pripravu planovacich a rozpoctovych podkladov na zabezpecenie hlavnych
cinnosti fakulty.
(9) V pripade dlhsej nepritomnosti veduceho pracovnika fakulty (napr. pobytu
v zahranici, pracovnej neschopnosti a pod.) je dekan povinny zvazit jeho
odvolanie z funkcie.
cl. 17
Organizacia fakulty
(1) Fakulta sa cleni na tieto pracoviska:
a) katedry,
b) ustavy,
c) vypoctove centrum,
d) dekanat,
e) ucelove zariadenia.
Organizaciu a riadenie cinnosti pracovisk upravuje organizacny poriadok
fakulty.
(2) Pracoviska fakulty zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje dekan po
prerokovani v akademickom senate.
(3) Pracovisko sa moze clenit na oddelenia a ine zlozky (dalej len oddelenia),
ktore zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje veduci pracoviska so suhlasom
dekana. Veduci oddelenia zodpoveda veducemu pracoviska. Veduceho oddelenia
ustanovuje a odvolava veduci pracoviska.
(4) Vyucbovymi zakladnami fakulty su fakultne cvicne skoly a fakultne cvicne
skolske zariadenia.
(5) Spolocne pracovisko fakulty a inej institucie (cl. 6 ods. 4) vznika
zmluvou, ktoru za fakultu uzatvara dekan po jej prerokovani v akademickom
senate. Pre pravne postavenie, organizaciu, riadenie a cinnost a pre
postavenie veduceho a pracovnikov spolocneho pracoviska platia vseobecne
zavazne pravne predpisy a zmluva.
(6) Zdravotnicke, pedagogicke a dalsie zariadenia inej institucie mozu sluzit
potrebam fakulty na zaklade zmluvy s touto instituciou, ktoru uzatvara
dekan podla cl. 6 ods. 4 alebo na zaklade vseobecne zavazneho pravneho
predpisu.
cl. 18
Katedra
(1) Katedra je zakladnym pracoviskom fakulty. Vznika na zaklade potreby
zabezpecenia vyucby skupiny predmetov studijneho odboru alebo specializacie.
(2) Katedry zriaduje, zlucuje, rozdeluje a zrusuje dekan po prerokovani
v akademickom senate.
(3) Pedagogicke a vedecke zameranie katedry a jej organizacnu strukturu
upravuje organizacny poriadok fakulty.
(4) Hlavnymi ulohami katedry su:
a) odborna priprava studentov,
b) rozvoj vedeckeho vyskumu v rozsahu posobnosti katedry,
c) vypracovavanie ucebnic a inych ucebnych pomocok pre predmety zverene
katedre,
d) zabezpecovanie uloh organizacno-administrativneho charakteru
v potrebnom rozsahu,
e) podiel na podnikatelskej cinnosti fakulty najma formou rozvoja
aplikovaneho vyskumu,
f) organizacia celozivotneho vzdelavania obcanov,
g) starostlivost o vedecku a odbornu cinnost studentov.
(5) Katedra samostatne hospodari s prostriedkami, ktore su jej zverene.
(6) Katedru tvoria:
a) ucitelia,
b) vedecki pracovnici,
c) studenti doktorandskeho studia v dennej forme,
d) ostatni pracovnici, posobiaci na katedre podla pracovnej zmluvy.
(7) Na katedre mozu tiez posobit:
a) externi ucitelia predmetov a odborov, ktore katedra zabezpecuje
a stazisti,
b) studenti doktorandskeho studia v externej forme,
c) studenti ako pomocne vedecke alebo pedagogicke sily,
d) zahranicni hostia.
(8) Clenovia akademickej obce fakulty posobiaci na katedre podla ods. 6 a 7
tvoria plenum katedry.
(9) Na cele katedry stoji veduci katedry. Veduceho katedry menuje dekan
z profesorov, docentov alebo vedeckych pracovnikov s priznanym vedeckym
kvalifikacnym stupnom I alebo IIa. Funkcia veduceho katedry sa obsadzuje
vyberovym konanim podla poriadku o vyberovom konani, ktory je sucastou
tohto statutu.
(10)Funkcne obdobie veduceho katedry je trojrocne a tuto funkciu je mozne
zastavat suvisle maximalne dve obdobia po sebe.
(11)Veduceho katedry moze odvolat z funkcie dekan
a) na jeho vlastnu ziadost,
b) v sulade s cl. 16 ods. 9.
(12)Dekan moze odvolat z funkcie veduceho katedry aj z inych dovodov.
(13)Veduci katedry riadi cinnost katedry a predklada dekanovi navrhy tykajuce
sa najma:
a) cinnosti katedry a fakulty podla cl. 6 ods. 1, 2 a 3 a to najma
studijnej, vzdelavacej, vedeckej a odbornej cinnosti,
b) organizacneho poriadku fakulty, inych organizacnych poriadkov
a predpisov,
c) materialneho a financneho zabezpecenia cinnosti katedry,
d) personalneho zabezpecenia cinnosti katedry,
e) platovych a kvalifikacnych zalezitosti pracovnikov katedry,
f) zabezpecenia vyucby externymi ucitelmi,
g) organizacie katedry.
(14)Zasadne veci prerokuva veduci katedry s plenom katedry.
(15)Veduceho katedry v jeho nepritomnosti a v rozsahu nim stanovenom zastupuje
zastupca veduceho katedry. Zastupcu veduceho katedry ustanovuje a odvolava
dekan na navrh veduceho katedry. Ak nie je zastupca veduceho katedry
urceny, zastupuje veduceho katedry pocas nepritomnosti sluzobne najstarsi
profesor, docent pripadne iny ucitel katedry.
(16)Katedra sa moze clenit na oddelenia. Cinnost oddelenia riadi veduci
oddelenia. Pre zriadovanie oddelenia a cinnost veduceho oddelenia katedry
plati cl. 17 ods. 3.
(17)Tajomnik katedry, ktoreho poveruje touto funkciou veduci katedry, pomaha
veducemu katedry v organizacnej cinnosti.
cl. 19
Ustavy
(1) Ustavy su pracoviska s vedeckym, vedecko-pedagogickym alebo vyvojovym
zameranim. Plnia najma tieto ulohy:
a) rozvoj vedeckeho vyskumu v oblasti posobnosti ustavu,
b) zabezpecovanie specialnych uloh podla svojho zamerania,
c) ucast na pedagogickom procese,
d) zabezpecovanie uloh organizacno-administrativneho charakteru
v potrebnom rozsahu,
e) podiel na podnikatelskej cinnosti fakulty najma formou rozvoja
aplikovaneho vyskumu.
(2) Ustav tvoria vedecki pracovnici, doktorandi v dennej forme studia a ini
pracovnici posobiaci v ustave na zaklade pracovnej zmluvy.
(3) V ustave mozu posobit aj:
a) ucitelia fakulty,
b) studenti dokorandskeho studia v externej forme studia,
c) studenti ako pomocne vedecke alebo pedagogicke sily,
d) zahranicni hostia.
(4) Clenovia akademickej obce fakulty posobiaci v ustave podla ods. 2 a 3
tvoria plenum ustavu. Pre plenum ustavu a clenenie ustavu platia primerane
ustanovenia cl. 18.
(5) Na cele ustavu stoji riaditel ustavu. Pre riaditela ustavu, jeho
zastupovanie, veducich oddeleni platia primerane ustanovenia cl. 18.
(6) Ustav samostatne hospodari s pridelenymi alebo ziskanymi prostriedkami.
(7) Zameranie, rozsah cinnosti a organizacne clenenie ustavu upravuje
organizacny poriadok fakulty.
(8) Ustavy mozu zabezpecovat plnenie uloh aj pre viacero fakult alebo vysokych
skol.
cl. 20
Vypoctove centrum
(1) Vypoctove centrum je pracovisko zabezpecujuce sluzby v oblasti vypoctovej
techniky vsetkym pracoviskam fakulty. V tejto suvislosti vykonava servisne
a potrebne vyskumne a vyvojove prace.
(2) Vypoctove centrum zabezpecuje najma tieto ulohy:
a) prevadzku a rozvoj pocitacovej siete fakulty a jej napojenia do
vonkajsich pocitacovych sieti,
b) prevadzku vypoctovej techniky centra,
c) konzultacie k zakladnemu softwaru zariadeni centra,
d) technicky servis vsetkych pocitacov fakulty,
e) prevadzku fakultneho systemu elektronickej posty,
f) prevadzku informacneho systemu fakulty a podiela sa na jeho dalsom
vyvoji,
g) pomoc v pedagogickom procese v oblastiach suvisiacich s pracou centra.
(3) Clenovia akademickej obce fakulty posobiaci vo vypoctovom centre tvoria
plenum vypoctoveho centra. Pre plenum a clenenie vypoctoveho centra platia
ustanovenia cl. 18 primerane.
(4) Na cele vypoctoveho centra stoji veduci. Veduceho vypoctoveho centra
ustanovuje a odvolava dekan. Funkcne obdobie veduceho vypoctoveho centra
je trojrocne a tuto funkciu je mozne zastavat aj viackrat za sebou. Pre
cinnost veduceho vypoctoveho centra, jeho zastupovanie a pre cinnost
veducich oddeleni vypoctoveho centra plati primerane cl. 18.
cl. 21
Dekanat
(1) Dekanat je vykonnym utvarom fakulty, ktory plni hospodarske a spravne
ulohy na zabezpecenie cinnosti fakulty a pripravuje podklady pre riadiacu
cinnost a rozhodovanie dekana.
(2) Dekanat riadi tajomnik fakulty, ktory za jeho cinnost zodpoveda dekanovi.
(3) Dekanat sa cleni na oddelenia a referaty. Veducich oddeleni dekanatu
ustanovuje a odvolava dekan. O sposobe obsadenia miesta veduceho oddelenia
rozhodne dekan po prerokovani v akademickom senate.
(4) Organizacnu strukturu dekanatu a jeho cinnost upravuje organizacny
poriadok fakulty.
cl. 22
Ucelove zariadenia
(1) Ucelove zariadenia pomahaju fakulte pri plneni uloh v jednej alebo
viacerych oblastiach jej posobnosti. Ucelove zariadenia mozu sluzit
viacerym fakultam alebo vysokym skolam.
(2) Cinnost uceloveho zariadenia riadi veduci. Veduceho ustanovuje a odvolava
dekan. Miesto veduceho uceloveho zariadenia sa obsadzuje vyberovym konanim.
(3) Podrobnosti o organizacnom usporiadani a zamerani cinnosti ucelovych
zariadeni upravuje organizacny poriadok fakulty.
Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 5.11.98.
Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.
Poznámky a komentáre:
WEBmaster@fmph.uniba.sk |
