Univerzita Komenského
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
UNIVERZITA KOMENSKÉHO
 
 
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky

    INFO - Informacie o MFF UK

    Vyberte si sposob kodovania diakritiky: ASCII ISO 8859-2

    Predchadzajuca stranka | Uvodne menu | Historia | Index


    Sylaby volitelnych predmetov odboru fyzika (IS: 6334)

    
                                    FYZIKA
    
    
    APLIKACIA ULTRAZVUKU V MEDICINE
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc.               3/ 0 Z     -
    
    Generacia akustickych poli a ich struktura. Detekcia a meranie ultrazvuku. 
    Relaxacia a pohltenie ultrazvukovych vln. Odraz a rozptyl ultrazvuku. Echo-
    impulzne, dopplerovske a ine metody vizualizacie a merania ultrazvuku. 
    Biofyzika ultrazvukovych efektov. Pouzitie ultrazvuku v terapii a chirurgii. 
    Posudenie bezpecnosti aplikacie ultrazvuku v medicine.
    
    
    APLIKACIE FYZIKY PLAZMY
    prof. RNDr. Jan Skalny, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Zdroje plazmy. Prehlad vlastnosti dolezitych typov vyboja (tleci, oblukovy, 
    koronovy, vysokofrekvencny, barierovy). Klasifikacia plazmovych technologii. 
    Plazmochemicke reakcie, homogenne a heterogenne. Uprava povrchov tuhych 
    polymernych latok (prirodne a synteticke polymery. Plazmove technologie 
    v mikroelektronike (leptanie a priprava tenkych vrstiev). Plazmova uprava 
    vlastnosti povrchov kovovych materialov. Plazmova technologia pre zivotne 
    prostredie (elektrostaticke odlucovace, plazmova dekompozicia exhalatov, Nox 
    a Sox technologie vyuzivajuce plazmu, generacia a vyuzitie ozonu, eliminacia 
    elektrostatickeho naboja, elektrostaticka separacia tuhych castic, ionizacia 
    vzduchu pre medicinske ucely). Plazmova polymerizacia.
    
    
    APLIKACIE MATEMATICKEJ STATISTIKY V MEDICINE
    doc. RNDr. Katarina Kozlikova, CSc. (LFUK)      -        2/ 0 Z
    
    Porovnavanie skupin v medicine, planovanie lekarskeho vyskumu, sledovanie 
    ucinku liekov. Popis dat pomocou jednorozmernej a dvojrozmernej nahodnej 
    premennej. Odhad vyskytu chorob. Pravdepodobnost a nahodne veliciny. 
    Rozhodovaci proces v medicine. Teoreticke rozdelenia. Testy pre bodove 
    odhady. Intervaly spolahlivosti. Testovanie vyberov. Kontingencne tabulky. 
    Regresia a korelacia. Zavislost medzi dvomi znakmi. Analyza prezivania. 
    Spracovanie, interpretacia a prezentacia dat.
    
    
    APLIKACIE RADIOIZOTOPOV A ZVAZKOV CASTIC V PRAXI
    RNDr. Karol Holy, CSc.                         2/ 0 Z     -
    
    Specialne metody prvkovej a izotopovej analyzy : CPAA, NRM, RBS, ERD, TLA, 
    XRF a pod. Metody radioaktivneho datovania a ich aplikacie v geologii. 
    Izotopove indikatory pohybu atmosfery, vod a hornin. Priemyselne 
    nedestruktivne testovacie a sterilizacne metody. Ovplyvnovanie koroznych 
    a mechanickych vlastnosti materialov. Produkcia radioizotopov na 
    urychlovacoch a ich vyuzitie pri diagnostike a terapii ochoreni. Pristroje 
    a zariadenia na baze zdrojov ziarenia.
    
    
    APLIKACNY SOFTWARE
    Mgr. Pavel Stavina, PhD.                       0/ 2 Z     -
    
    Prednaska spojena s praktickymi cviceniami je urcena studentom, ktori dosial 
    neabsolvovali podobny predmet. Zaobera sa standardnym software v prostredi MS 
    WINDOWS, s orientaciou na pripravu grafickych a textovych dokumentov. Budu 
    objasnene moderne mechanizmy vymeny udajov (DDE, OLE) a ich aplikacie 
    v praxi. v ramci praktickych cviceni studenti ziskaju skusenosti aj so 
    sietovym prostredim NOVELL.  
    
    
    APLIKOVANA KLIMATOLOGIA 1
    doc. RNDr. Milan Lapin, CSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Zameranie, clenenie a vyznam aplikovanej klimatologie. Zakladne principy 
    klimatologickeho informacneho systemu. Postavenie SHMU v systeme poskytovania 
    klimatologickych informacii. Prehlad vstupov pre spracovanie klimatologickych 
    informacii. Meteorologicke a klimatologicke udaje. Klimatologicke pomery 
    a klimatologicke charakteristiky. Prehlad klimatologickych pomerov na 
    Slovensku. Zvlastnosti mezoklimy a miestnej klimy vo vybranych oblastiach 
    Slovenska. Zaklady metod spracovania klimatologickych informacii.
    
    
    APLIKOVANA KLIMATOLOGIA 2
    doc. RNDr. Milan Lapin, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Metody spracovania jednotlivych druhov klimatologickych informacii. Prakticke 
    cvicenia zamerane na spracovanie klimatologickych informacii. Statne normy 
    a predpisy s podielom klimatickych podkladov. Osveta a spatna vazba v oblasti 
    poskytovania klimatologickych informacii. Zmeny klimy z pohladu zmien 
    dlhodobych priemerov, zmien rozptylovych charakteristik klimy a vyskytu 
    mimoriadnych pripadov pocasia. Dynamicky pristup k pouzivaniu 
    klimatologickych normalov a statnych noriem s podielom klimatologickych 
    podkladov. Predpoklady dalsieho rozvoja informacnych systemov klimatologie na 
    svete a v SR.
    
    
    APLIKOVANA NELINEARNA OPTIKA
    RNDr. Pavel Vojtek, CSc.                       2/ 0 Z     -
    
    Fyzika javov v generatoroch druhej harmonickej a parametrickych generatoroch 
    svetla. Sposoby vypoctov roznych faktorov vplyvajucich na cinnost generatorov 
    (aperturne javy, fokusacia ziarenia, nehomogenita dvojlomu, tepelne javy, 
    fotorefrakcny jav, viacnasobne cerpanie a ine).
    
    
    ASTROFYZIKA VYSOKYCH ENERGII
    Mgr. Michal Sersen                              -        2/ 0 Z
    
    UV, rontgenova a gama astronomia: pulzary, rontgenove a gama zdroje 
    (kvaziperiodicke a milisekundove pulzary), rontgenova emisia aktivnych 
    galaktickych jadier, vytrysky hmoty v galaxiach, ziarenie vysokoionizovaneho 
    plynu; kompaktne galakticke rontgenove zdroje, zvysky supernov, medzihviezdny 
    plyn. Projekty kozmickeho vyskumu vysokoenergetickej emisie kozmickych 
    zdrojov. 
    
    
    ASTROMETRIA
    doc. RNDr. Maria Hajdukova, CSc., RNDr. Leonard Kornos
                                                    -        1/ 1 Z
    
    Katalogy, rocenky, efemeridy. Zaklady astrometrie. Fundamentalna a relativna 
    astrometria. Urcovanie astronomickych suradnic a casu. Zakladne redukcie 
    astronomickych pozorovani - vplyv paralaxy, aberacie, precesie a nutacie na 
    suradnice hviezd. Vztah medzi sferickymi a astrografickymi suradnicami - 
    metoda depedencie.
    
    
    ATMOSFERICKY OZON A RIZIKA JEHO ZMIEN
    doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Interakcia ozonu so slnecnym ziarenim. Globalny ozonovy observacny system. 
    Globalna distribucia atmosferickeho ozonu. Prirodzena variabilita 
    atmosferickeho ozonu. Globalne zmeny stratosferickeho ozonu a ich priciny. 
    Zmeny troposferickeho ozonu v dosledku ludskej aktivity. Rizika ubytku 
    stratosferickeho ozonu. Rizika rastu troposferickeho ozonu. Medzinarodna 
    spolupraca pri ochrane ozonovej vrstvy. Medzinarodna spolupraca pri znizovani 
    emisii prekurzorov troposferickeho ozonu.
    
    
    AUTOMATIZACIA INZINIERSKYCH PRAC 1,2
    RNDr. Peter Fabo                               2/ 0 Z    0/ 2 Z
    
    Vlastnosti a pouzitie niektorych CAD-systemov (ORCAD, P-CAD). Pouzitie 
    systemov pre matematicke symbolicke manipulacie (DERIVE, MUMATH).
    
    
    BIODEGRADACIA
    Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK), Ing. Tamara Rehackova (PIFUK)
                                                   2/ 1 Z     -
    
    Ucelom predmetu je oboznamit studentov s problematikou biologickeho rozkladu 
    znecistenia v tuhej, kvapalnej alebo plynnej faze, objasnit zakladne principy 
    biodegradacie a vyznam mikroorganizmov pri transformovani xenobiotik na 
    zluceniny menej toxicke az konecne metabolity ako su oxid uhlicity, voda, 
    metan a pod. Sucastou vykladu bude oboznamenie studentov s prevadzkovymi 
    podmienkami sanacie zemin, cistenia vod a kontaminovaneho vzduchu pomocou 
    bioprocesov a navstevou pracovisk vykonavajucich tuto cinnost.
    
    
    BIOENERGETIKA
    prof. RNDr. Tibor Hianik, DrSc., Mgr. Iveta Waczulikova
                                                   3/ 0 Z     -
    
    1. a 2. veta termodynamicka a biologicke systemy. Gibbsova volna energia 
    a entropia v biosystemoch. Entropia a informacia. Spriahnutie chemickych 
    reakcii v kondenzovanej faze. Kinetika a mechanizmy enzymatickej katalyzy. 
    Entropicke stroje I. a II. druhu. Substratova fosforylacia. Membranova 
    fosforylacia. 
    
    
    BIOFYZIKA VIRUSOV
    Ing. Gabriel Ruttkay-Nedecky, CSc.             3/ 0 Z     -
    
    Vyznam biofyziky vo virologii. Virusy ako modelove systemy. Klasifikacia 
    a morfologia virusov. Separacia virusovych castic a ich komponentov 
    fyzikalnymi metodami. Urcenie velkosti a tvaru virusovych castic a ich 
    subjednotiek fyzikalnymi metodami. Fyzikalne a chemicke metody studia 
    struktury virusov. Rekonstitucia virusovej castice z jej separovanych 
    zloziek. Vlastnosti virusovych nukleovych kyselin, bielkovin a membran. 
    Rozmnozovaci cyklus virusu v bunke. Fyzikalne a chemicke metody studia 
    evolucie virusov. Fyzikalno-chemicke a geometricke aspekty morfogenezy 
    virusov. Kapsid virusu. Vztahy medzi strukturou a biologickymi vlastnostami 
    virusov.
    
    
    BIOFYZIKALNE VLASTNOSTI KRVI A ICH VYZNAM
    MUDr. Ing. Peter Bardos (KBCHF)                3/ 0 Z     -
    
    Staticke vlastnosti krvnej naplne. Energetika prudenia krvi. Dynamicke 
    vlastnosti krvnej naplne. Definicia kinematickeho rychlostneho profilu krvi. 
    Biofyzikalne vlastnosti cievneho riecista: zaklady anatomie, elasticita 
    a tenzia, rezistencia a impedancia, elektricky naboj cievnej steny. Dynamika 
    arteriarneho riecista. Metody studia biofyzikalnych vlastnosti krvi. 
    
    
    BIOMEDICINSKE APLIKACIE NMR
    Mgr. Martin Krssak, PhD. (KBCHF), Ing. Vladimir Mlynarik, CSc. (KBCHF)
                                                    -        2/ 0 Z
    
    Vlastnosti NMR signalu v biologickych tkanivach. Informacie, ktore mozno 
    ziskat pomocou NMR metod o zivom tkanive. Hlavne problemy in vivo aplikacii 
    a ich riesenia. Studium degenerativnych ochoreni mozgu. Studium energetickych 
    procesov. Studium transportu glukozy, analyza metabolickych procesov. Studium 
    degenerativnych zmien v chrupavkach a kostiach. Funkcne zobrazovanie. Studium 
    nadorovych ochoreni. Posudenie vitality tkaniva, relaxometria.
    
    
    BIOSENZORY
    prof. RNDr. Tibor Hianik, DrSc.                2/ 0 Z     -
    
    Principy molekularnej recepcie a ich vyuzitie na tvorbu biosenzorov. Typy 
    biosenzorov. Enzymaticke a afinitne biosenzory a ich prakticke aplikacie 
    v medicine. Vyuzitie lipozomov na detekciu biologicky aktivnych latok. Metody 
    detekcie signalov. Vyvoj biosenzorov a ich design. 
    
    
    CHEMIZMUS ATMOSFERY
    doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc.                2/ 0 Z     -
    
    Vyvoj atmosfery, dnesne zlozenie atmosfery. Chemicke, fotochemicke procesy, 
    radikalova chemia v atmosfere. Chemia troposfery. Chemia oblakov a zrazok. 
    Zluceniny uhlika, dusika a siry v atmosfere. Tazke kovy v atmosfere. Zlozenie 
    atmosfery a energeticka bilancia systemu Zem - atmosfera. Matematicke 
    modelovanie atmosferickeho chemizmu.
    
    
    CISTENIE A UPRAVA VOD
    Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK)             2/ 1 Z     -
    
    Prednasky z tohto predmetu su zamerane na problematiku uprav vod pre dalsie 
    pouzitie (pitna voda, technicka voda) a s roznymi sposobmi cistenia 
    komunalnych a priemyselnych odpadovych vod. Predmet je zamerany na podrobne 
    vysvetlenie procesov prebiehajucich pri cisteni vod aj po technickej stranke. 
    
    
    DATABAZY A INFORMACNE SYSTEMY V MEDICINE 1,2
    doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc., RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc.
                                                   2/ 0 Z    2/ 0 Z
    
    Struktura a organizacia udajov. Databazove systemy. Zobrazenie reality 
    v bazach udajov. Interna organizacia udajov. Ochrana integrity databaz. 
    Distribuovane databazy. Informacne systemy. Postupy konstrucii databaz 
    a informacnych systemov. Niektore priklady medicinskych databaz 
    a informacnych systemov. Expertne systemy v medicine. Medicinska informatika: 
    ludske telo - zdroj analogovych, disktretnych a multimediovych informacii, 
    charakteristiky, prostriedky a sposoby ich ziskavania, zaznamenavania, 
    uchovania, spracuvania a interpretacie. Prirodzeny jazyk - nositel lekarskych 
    informacii, nomenklatura vyrazov, semanticke formy ich uchovavania 
    a spracuvania. Klinicke, laboratorne, nemocnicne, regionalne, nadnarodne 
    a geograficke informacne systemy. Informaticka zakladna diagnostickych, 
    liecebnych a osetrovatelskych cinnosti. Medicinske diagnostikovanie - 
    matematicko-pravdepodobnostne a kognitivne procesy usudzovania o pozorovani 
    priamo nedostupnych zdravotnych stavoch. Medzinarodne standardy, vytvaranie 
    noriem v medicinskej informatike.
    
    
    DETEKCIA SVETELNEHO ZIARENIA
    RNDr. Pavel Vojtek, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Zakladne principy detekcie svetla - vonkajsi, vnutorny fotoefekt. Vakuove 
    fotonky, vlastnosti fotokatod, charekteristiky fotoniek. Konstrukcne typy 
    a ich parametre. Fotonasobice. Polovodicove fotocitlive prvky. Zvlastnosti 
    impulznej fotometrie. 
    
    
    DETEKCNE METODY FYZIKY VYSOKYCH ENERGII
    prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc.             2/ 0 Z     -
    
    Detektory pre fyziku vysokych energii. Magneticke spektrometre. Detektory na 
    kolajderoch. Drahove detektory proporcionalne, driftove, streamerove komory. 
    Vrcholove detektory. Meranie ionizacnych strat v plyne. Kalorimetre 
    elektromagneticke a hadronove. Identifikacia nabitych castic, Cerenkovske 
    hodoskopy, RIC-detektory., detektory prechodoveho ziarenia.
    
    
    DETEKTORY V OPTICKYCH MERANIACH
    doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc.               -        2/ 0 Z
    
    Viditelne a infracervene ziarenie. Zakladne pojmy a zakony v radiometrii 
    a fotometrii. Klasifikacia optickych a infracervenych detektorov. 
    Fotoelektricke detektory (vnutorny fotojav - fotoodpor; fotonapatovy jav - 
    fotodioda a fototranzistor; laterarny fotojav - polohovocitlivy detektor; 
    struktury s prenosom naboja - snimacie obvody CCD). Fotoelektronove detektory 
    (vonkajsi fotojav - vakuova fotonka, fotonasobic). Fotochemicke detektory 
    (termoelektricky jav - termoelektricke clanky; bolometricky jav - kovove, 
    polovodicove a supravodicove bolometre; pyroelektricky jav - pyroelektricky 
    fotodetektor). 
    
    
    DIELENSKE PRACE
    doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc.                     -        0/ 2 Z
    
    Zaklady rucneho opracovania konstrukcnych materialov: rezanie, strihanie, 
    pilovanie. Zaklady strojoveho opracovania materialov: vrtanie, ohybanie, 
    vykruzovanie otvorov, sustruzenie, frezovanie. Zaklady spajkovania a zvarania 
    kovov.
    
    
    DIFRAKCNE METODY V MATERIALOVOM VYSKUME
    doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc.                -        2/ 0 Z
    
    V prednaske su vylozene zaklady kinematickej teorie difrakcie. Je odvodeny 
    vyraz pre integralnu intenzitu vratane vplyvu teplotnych kmitov atomov. 
    Uvadzaju sa priklady vyuzitia rtg. difrakcie pri analyze polykrystalickych 
    ako aj monokrystalickych materialov. Vylozene su zaklady rtg. topografie. Su 
    vysvetlene principy vyuzitia elektronovej difrakcie pri analyze strukturnych 
    defektov, vratane vysokonapatovej a vysokorozlisovacej mikroskopie. Strucne 
    su vylozene principy a vyuzitie difrakcie tepelnych neutronov.
    
    
    DIGITALNE ZOBRAZOVACIE METODY CT, MR, USG
    doc. MUDr. V. Belan, CSc. (LFUK)               3/ 0 Z     -
    
    Digitalne zobrazovanie, princip CT, vyvoj CT diagnostiky, pouzitie 
    kontrastnych latok v CT, CT mozgu, hrudnika, abdomenu, v ORL, orbit, stitnej 
    zlazy a pristitnych teliesok, chrbtice. Princip zobrazovania pomocou 
    magnetickej rezonancie a princip MR spektroskopie, technicke komponenty 
    a rozdelenie MR zariadeni, klinicke aplikacie, indikacie a kontraindikacie MR 
    vysetreni, kontrastne latky v MRI, MR mozgu, chrbtice, hrudnika, 
    muskuloskeletalneho systemu, abdomenu, vyznam MR. Princip USG, zaklady USG 
    zobrazovania organov, zakladne obrazove charakteristiky patologie organov, 
    zaklady dopplerovskeho vysetrovania.
    
    
    DISLOKACIE V POLOVODICOCH
    doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc.               2/ 0 Z     -
    
    Zakladne poznatky o strukturnych defektoch v tuhych latkach. Ciarove defekty 
    - dislokacie. Experimentalne metody studia dislokacii. Vznik a vyznam 
    dislokacii v polovodicovej technologii. Vplyv dislokacii na parametre 
    polovodicov a polovodicovych mikroelektronickych struktur. Sucasne trendy 
    v oblasti vyskumu dislokacii v polovodicoch. 
    
    
    DYNAMICKE PROGRAMOVANIE
    RNDr. Margareta Halicka, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Sylaby pozri v matematike.
    
    
    DYNAMICKY HOLOGRAFICKY ZAZNAM
    RNDr. Dagmar Senderakova, CSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Fyzikalne mechanizmy dynamickeho holografickeho zaznamu (DHZ). Plosny, 
    objemovy, stacionarny a nestacionarny DHZ. Precerpavanie energie medzi 
    koherentnymi svetelnymi vlnami. Zosilnujuci DHZ. Fazova konjugacia 
    v dynamickej holografii a dalsie prakticke aplikacie DHZ.
    
    
    DYNAMIKA MAGNETICKEHO POLA ZEME
    prof. RNDr. Gustav Siran, DrSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Magneticky moment Zeme. Sekularne variacie magnetickeho pola Zeme, ich 
    priciny a prejavy. Zmeny polarity magnetickeho pola Zeme. Variacie 
    magnetickeho pola Zeme a ich vztah k procesom v zemskej ionosfere 
    a magnetosfere. Elektromagneticka odozva Zeme a elektricka vodivost zemskeho 
    plasta.
    
    
    EKOLOGICKE PROBLEMY ZNECISTENIA OVZDUSIA
    doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Interakcia medzi atmosferou a ostatnymi zlozkami prirodneho prostredia, 
    biogeochemicke kolobehy latok v prirode a ich antropogenne narusovanie, 
    zachyt plynov a castic na povrchu, sucha, mokra a skryta atmosfericka 
    depozicia na rozne druhy rastlinnych povrchov, meranie suchej a skrytej 
    depozicie, biogenna produkcia N2O a CH4 , perzistentne organicke latky 
    v ovzdusi, acidifikacia lesnych pod, kriticke zataze, kriticke urovne, 
    integrovany monitoring prirodneho prostredia.
    
    
    ELEKTRICKE MERANIA A MERACIA TECHNIKA
    RNDr. Peter Kohaut                             2/ 0 Z     -
    
    Merania aktivnych a pasivnych elektrickych velicin. Meracie metody 
    a pristroje na meranie napatia, prudu, vykonu, kmitoctu, faze, skreslenia, 
    odporu, kapacity, indukcnosti, impedancie. Magneticke merania. Meranie 
    magnetickej indukcie, magnetizacnych charakteristik, permeability, strat. 
    Elektricke merania neelektrickych velicin. Telemetria.
    
    
    ELEKTROKARDIOGRAFIA
    MUDr. Ljuba Bacharova, CSc. (KBCHF)            3/ 0 Z     -
    
    Miesto elektrokardiografie v medicinskej diagnostike, jej vyvoj v kontexte 
    s rozvojom inych vied, inych diagnostickych metod a medicinskych poznatkov. 
    Informacia, ktoru poskytuju elektrokardiograficke metody a jej optimalne 
    vyuzitie. Parametre vyuzivane pre analyzu elektrokardiogramu. Zasady 
    klinickej interpretacie a pouzivane konceptualne diagnosticke modely. Zasady 
    kodovania elektrokardiogramu pre epidemiologicke a multicentricke klinicke 
    studie. Vyuzitie biomatematickych a biofyzikalnych modelov, priama uloha, 
    riesenie inverzneho problemu vo vztahu k anatomickym, fyziologickym 
    a klinickym poznatkom.
    
    
    ELEKTROMAGNETICKE DIAGNOSTICKE A TERAPEUTICKE METODY
    doc. RNDr. Katarina Kozlikova, CSc. (LFUK)     3/ 0 Z     -
    
    Anatomicka a fyziologicka baza bioelektromagnetizmu, bioelektricke zdroje, 
    vodice a ich modelovanie, teoreticke metody analyzy bioelektromagnetickych 
    javov a merani, elektricke a magneticke merania elektrickej aktivity 
    nervoveho tkaniva a srdca, elektricka a magneticka stimulacia nervoveho 
    tkaniva a srdca, merania vnutornych elektrickych vlastnosti biologickych 
    tkaniv, ine bioelektromagneticke javy.
    
    
    ELEKTROMAGNETICKE ZIARENIE ELEMENTARNYCH CASTIC
    prof. RNDr. Jan Ruzicka, DrSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Prednaska je zamerana na rozne druhy elektromagnetickych ziareni a ich 
    vyuzitie v praxi. Obsah prednasky: brzdne ziarenie; synchrotronove ziarenie; 
    ondulatorove ziarenie; prechodove ziarenie; Vavilovovo-Cerenkovovo ziarenie 
    a ine. 
    
    
    ELEKTRONIKA VELMI VYSOKYCH FREKVENCII
    doc. RNDr. Andrej Tirpak, CSc.                 4/ 1 Z     -
    
    Vseobecne problemy generacie a prenosu signalov velmi vysokych frekvencii. 
    Priecne a pozdlzne zlozky elektromagnetickeho pola vo vlnovode a ich vzajomny 
    suvis. E-, H- a TEM vlny vo vlnovode. Pravouhle, cylindricke, koaxialne 
    a paskove vlnovody. Napatove a prudove vlny na dvojvodicovych vlnovodoch, 
    dlhych vedeniach. Telegrafne rovnice. Stojate vlny vo vlnovodoch. Dutinove 
    rezonatory. Generatory kmitov velmi vysokych frekvencii. Klystrony, 
    magnetrony, polovodicove generatory.
    
    
    ELEKTRONOVA OPTIKA A HMOTNOSTNA SPEKTROSKOPIA
    doc. RNDr. Ludovit Cervenan, CSc.               -        2/ 0 Z
    
    Elektronova a ionova balistika, opticko-mechanicka analogia, zakladne rovnice 
    elektronovej optiky pre rotacne symetricke polia, modelovanie poli 
    a trajektorii castic, elektrostaticke sosovky, vady sosoviek, aplikacie 
    systemov elektronovej optiky v praxi. Hmotnostne spektrometre, hlavne triedy 
    spektrometrov, ionove zdroje, interpretacia hmotnostnych spektier, dynamicke 
    spektrometre prieletove hmotnostne spektrometre, systemy so stabilnou drahou. 
    
    
    ENERGETICKA BILANCIA SYSTEMU ZEM - ATMOSFERA
    prof. RNDr. Jan Tomlain, DrSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Model tepelnych dejov prebiehajucich na zemskom povrchu a v atmosfere. 
    Energeticka bilancia systemu zemsky povrch - atmosfera. Energeticka bilancia 
    podsystemu zemsky povrch. Energeticka bilancia podsystemu atmosfera. 
    Energeticka bilancia Zeme ako planety. Vplyv slnecneho ziarenia na 
    atmosfericke deje. Vplyv cloveka na zlozky energetickej bilancie Zeme a mozne 
    klimaticke zmeny.
    
    
    ENVIROMENTALNE PRAVO 1,2
    JUDr. Bozena Gasparikova (PIFUK)               2/ 0 Z    2/ 0 Z
    
    Ucelom vyucba prava zivotneho prostredia je oboznamit posluchacov so zakladmi 
    tohto samostatneho a moderneho pravneho odvetvia. Prostrednictvom rozboru 
    platnej upravy a jej aplikacie v praxi maju posluchaci moznost ziskat prehlad 
    pravneho stavu jednotlivych zloziek zivotneho prostredia, vratane jeho 
    medzinarodnych aspektov. Vyucba smeruje k nadobudnutiu schopnosti posluchacov 
    vediet orientovat sa v zlozitej a rozdrobenej pravnej uprave ochrany 
    zivotneho prostredia, ako aj sposobilosti vediet vyuzivat existujuce pravne 
    mechanizmy ochrany.
    
    
    EXPERIMENTALNA A MODELOVA HYDROMETEOROLOGICKA BILANCIA
    RNDr. Pavel Petrovic, CSc. (KMK)               2/ 0 Z     -
    
    Predmet je zamerany na prakticke otazky cyklu pohybu vody vo vertikale od 
    hladiny podzemnej vody cez nenasytenu vrstvu pody, korenovy system, rastlinu 
    do atmosfery a opacne. V experimentalnej casti sa uvedu rozne zakladne 
    a doplnkove metody merania niektorych zloziek hydrometeorologickej bilancie. 
    V modelovej casti sa posluchaci oboznamia s teoriou hydrologickej bilancie, 
    s vybranymi modelmi vertikalnej bilancie a s vyuzitim modelov na pripravu 
    podkladov pre sledovanie tendencii v ramci studia prejavov globalnych 
    (klimatickych a suvisiacich) zmien.
    
    
    EXPERIMENTALNE METODY FYZIKY TAZKYCH IONOV
    RNDr. Karol Holy, CSc.                          -        2/ 0 Z
    
    Urychlovace a urychlovacie komplexy tazkych ionov. Ionove zdroje PIG a ECR. 
    Zdroje polarizovanych ionov. Akumulacne prstence tazkych ionov. Plynove 
    detektory pre tazke iony. Braggovske spektrometre. Polohovo citlive 
    detektory. Multidetektorove systemy. Laserova spektroskopia exotickych 
    jadier. Magneticke spektrometre. 
    
    
    EXPERIMENTALNE METODY JADROVEJ FYZIKY 1
    RNDr. Vladimir Hlinka                          2/ 0 Z     -
    
    Interakcia nabitych castic, neutronov a gama ziarenia s latkovym prostredim. 
    Principy cinnosti plynovych detektorov. Ionizacne komory, proporcionalne, G-
    M, koronove a iskrove detektory. Scintilacne, polovodicove, kryogenne, 
    Cerenkovove, stopove a ine detektory. Polohovo-citlive a drahove detektory. 
    Hmlove a bublinove komory. Proporcionalne, driftove, streamerove a iskrove 
    komory. Mikrostripove plynove a polovodicove detektory. Hodoskopy. Komory 
    typu TPC. 
    
    
    EXPERIMENTALNE METODY JADROVEJ FYZIKY 2
    doc. RNDr. Martin Chudy, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Zvlastnosti jadrovo-fyzikalnych merani, zakladna struktura meracej aparatury. 
    Funkcia odozvy detektora, energeticke rozlisenie (ohranicenia, Fanov faktor),  
    casove  charakteristiky ( nalozenie, skreslenie spektra). Magneticke metody 
    spekrometrie, principy vyuzitia magnetickeho pola na separaciu zvazku castic, 
    fokusujuce ucinky magnetickeho pola, klasifikacia spektrometrov. Ionizacne 
    metody spektrometrie nabitych castic, ionizacna komora s mriezkou, principy 
    vyuzitia proporcionalnych pocitacov, polovodicove detektory v spektrometrii, 
    kompenzovane a HPGe detektory. Scintilacne metody spektrometrie, spracovanie 
    pristrojoveho spektra, cistota spektra, pikova ucinnost, viackrystalova 
    spektrometria gama ziarenia. Elektronicka trasa spektrometra s vysokym 
    energetickym rozlisenim. Aplikacie kvapalnej scintilacnej spektrometrie (3H 
    a 14 C analyzy). Aplikacie scintilacnych metod v  radionuklidovej diagnostike 
    (gamagrafia a emisna tomografia, principy zobrazovania pomocou tenkeho 
    scintilatora).  
    
    
    EXPERIMENTALNE METODY V OPTICKEJ A IC SPEKTROSKOPII
    doc. RNDr. Pavol Veis, CSc.                    2/ 0 Z     -
    
    Typy monochromatorov a spektorgrafov. Disperzia, rozlisovacia schopnost 
    a oblast pouzitia hranolovych, mriezkovych a iterferencnych systemov. 
    Kalibracia vlnovych dlzok, urcovanie spektralnej citlivosti a pristrojovej 
    sirky ciary. Detekcia ziarenia: pocitanie fotonov (slabe intenzity), OMA 
    detektory. Opticka spektroskopia: Urcovanie koncentracie radikalov titracnou, 
    aktinometrickou a absorpcnou metodou. Urcovanie dob zivota excitovanych 
    stavov, koeficientov deexitacie zrazkami a koeficientov difuzie pomocou 
    fluorescencie (LIF, fluorescencia v casovo zhasanom vyboji). IC 
    spektroskopia: Absorpcna a emisna spektroskopia. Objemova detekcia plynov, 
    kvapalin a tuhych latok, povrchova detekcia tuhych latok metodami 
    mnohonasobneho totalneho odrazu (FMIR, ATR). Kombinacie IC spektroskopie 
    s hmotovou spektroskopiou a plynovou chromatografiou.
    
    
    EXPERIMENTALNE VADEMEKUM
    doc. RNDr. Viktor Martisovits, CSc.            4/ 0 Z     -
    
    Meranie vf prudov a napati, meranie malych jednosmernych prudov, principy 
    pamatovych osciloskopov a elektronickych rychlostnych kamier, merania 
    elektrickych velicin v extremnych podmienkach, odolnost elektronickych 
    aparatur proti ruseniu a porucham, zvazky nabitych a nenabitych castic, 
    vybrane problemy z techniky a fyziky vakua (sylabus mozno modifikovat podla 
    konkretneho zaujmu).
    
    
    EXPERTNE SYSTEMY
    RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc.                 -        2/ 2 Z
    
    Sylaby pozri v informatike.
    
    
    FINANCNE UCTOVNICTVO A ANALYZA
    (FMUK)                                          -        2/ 2 Z
    
    Sylabus pozri v matematike.
    
    
    FONONY V TUHYCH LATKACH
    RNDr. Milan Ozvold, CSc. (KFTL)                2/ 0 Z     -
    
    Kmity krystalickej mriezky, prechod k elastickemu kontinuu. Opticke kmity 
    a dielektricke vlastnosti krystalov. Fonony. Termodynamika krystalov, merne 
    teplo mriezky, anharmonizmus a tepelna roztaznost, interakcia fononov 
    s fononmi. Fononova transportna rovnica. Druhy zvuk. Tepelna vodivost. 
    Absorpcia zvuku v tuhych latkach.
    
    
    FORMOVANIE VYBOJOV (FORMATION OF ELECTRICAL DISCHARGES)
    doc. RNDr. Mirko Cernak, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Statistika lavinovych ionizacnych procesov a zapalenie elektrickych vybojov, 
    prechod od Townsendovho k strimerovemu mechanizmu, dynamika vybojov 
    pouzivanych na cerpanie laserov a spinanie vysokych napati a prudov, 
    elektricky vyboj v kvapalinach.
    Poznamka: Prednaska bude v anglickom jazyku. 
    
    
    FOTOBIOFYZIKA
    doc. RNDr. Libusa Sikurova, CSc.               3/ 0 Z     -
    
    Chromofory a fluorofory v biosystemoch, klasifikacia fotobiologickych 
    procesov, nefyziologicke fotobiologicke procesy, fyziologicke fotobiologicke 
    procesy.
    
    
    FOTOBIOLOGIA A FOTODYNAMICKA TERAPIA
    doc. RNDr. Libusa Sikurova, CSc.               3/ 0 Z     -
    
    Fotofyzikalne zakonitosti absorpcie a emisie kvanta svetla molekulami. 
    Fyziologicke a nefyziologicke fotobiologicke procesy. Perspektivy 
    fotodynamickej terapie pri liecbe nadorovych a virusovych ochoreni.
    
    
    FUNKCIONALNE METODY V TEORII TUHYCH LATOK
    prof. RNDr. Viktor Bezak, DrSc.                2/ 0 Z     -
    
    Difuzia a Brownov pohyb. Difuzna rovnica bez driftoveho clena, jej Greenova 
    funkcia ako Wienerov integral. Blochova rovnica pre kanonicku maticu hustoty 
    sustavy pri termodynamickej rovnovahe. Jednocasticova kanonicka matica 
    hustoty neinteragujucich bezspinovych castic ako Feynmanov-Kacov kontinualny 
    drahovy integral (KDI). Greenova funkcia Schrodingerovej rovnice, Feynmanov 
    KDI. Pojem stochastickych integralov (Stratonovicov a Itoov integral). 
    Nahodne procesy a nahodne polia. Gaussovske nahodne polia. Langevinova 
    a Itoova rovnica, stochasticke diferencialne rovnice. Smoluchovskeho rovnica 
    (difuzna rovnica s driftovym clenom), jej Greenova funkcia ako KDI. Kanonicka 
    matica hustoty harmonickeho oscilatora. Idealny elektronovy plyn v statickom 
    skalarnom gaussovskom nahodnom potenciali, vyjadrenie statistickej sumy ako 
    KDI, jej vypocet v aproximacii kvadratickej autokorelacnej funkcie 
    potencialu, hustota hladin energie, aplikacie v teorii amorfnych polovodicov.
    
    
    FYZIKA A CHEMIA ATMOSFERY, ATMOSFERICKE ZNECISTENINY A ICH DIAGNOSTIKA
    doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc., doc. RNDr. Pavol Veis, CSc.
                                                   2/ 0 Z     -
    
    Zakladne fyzikalne vlastnosti atmosfery a jej casti, chemicke zlozenie 
    atmosfery vcetne beznych znecistenin, transport znecistenin vo vertikalnom 
    smere (nie meteorologickymi efektami), chemicke a fotochemicke reakcie 
    v atmosfere, globalne a lokalne problemy znecistenia ovzdusia (ozonova diera, 
    sklenikovy efekt, smog a pod.), diagnosticke metody pouzivane na analyzu 
    spalin a spalinam podobnych exhalatov a to vo forme emisii i imisii; zoznamit 
    s metodikami merani pomocou IC, UV-VIS-NIR absorpcnej spektrometrie, 
    chemiluminiscencnej metody, magnetickej susceptibility, plynovej 
    chromatografie, ICP, optickych monitorovacich technik pozemnych, leteckych 
    a satelitnych.
    
    
    FYZIKA HRANICNEJ VRSTVY ATMOSFERY
    prof. RNDr. Jan Tomlain, DrSc.                  -        2/ 1 Z
    
    Atmosfera Zeme, prizemna a hranicna vrstva atmosfery. Turbulentny stav 
    atmosfery, rovnica turbulentnej difuzie. Vertikalne rozlozenie 
    meteorologickych prvkov v prizemnej a hranicnej vrstve atmosfery pri 
    rovnovaznych podmienkach a pri lubovolnej teplotnej stratifikacii. Vertikalny 
    profil rychlosti vetra v hranicnej vrstve atmosfery. Energeticka bilancia 
    zemskeho povrchu.
    
    
    FYZIKA KLASTROV (PHYSICS OF CLUSTERS)
    prof. Dr. Tilman D. Mark                        -        2/ 0 Z
    
    Charakteristika a struktura klastrov. Experimentalne metody tvorby klastrov. 
    Ionizacia, excitacia a rozpad klastrov. Interakcia ionov s klastrami. 
    Vlastnosti uhlikovych klastrov C60 a C70. Metody studia vlastnosti klastrov. 
    Rozpadove rady klastrov. Niektore aplikacie klastrov a perspektivy ich 
    dalsieho vyskumu. (Prednaska bude v anglickom jazyku.)
    
    
    FYZIKA KOVOV
    RNDr. Milan Vachula                             -        2/ 0 Z
    
    Uvod do termodynamiky kovovych sustav. Termodynamika jednozlozkovych sustav. 
    Rovnovazny diagram. Termodynamika viaczlozkovych sustav. Zliatiny. 
    Klasifikacia fazovych prechodov. Kinetika fazovych prechodov. Difuzia 
    v kovoch. Krystalizacia kovov. Kovove skla. Fazove premeny v tuhom stave. 
    Metody vysetrovania fazovych premien.
    
    
    FYZIKA MNOHYCH CASTIC 1,2
    doc. RNDr. Richard Hlubina, PhD.               2/ 0 Z    2/ 0 Z
    
    Druhe kvantovanie pre bozony a fermiony. Supratekute 4He. Coulombovsky plyn 
    elekektronov. Landauovska teoria fermiho kvapalin Cooperov jav a BSC teoria 
    supravodivosti.
    Teoria linearnej odozvy. Greenove funkcie Poruchova teoria a Feymanove 
    diagramy. Aplikacie: Coulombovsky plyn elektronov, elektron - fononova 
    interakcia, funkcie odozvy supravodicov.
    
    
    FYZIKA PLAZMY A PLAZMOVE TECHNOLOGIE
    doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc.                     -        2/ 0 Z
    
    Zakladne vlastnosti plazmy. Debyeov tieniaci polomer, plazmova frekvencia, 
    pohyblivost castic, elektricka vodivost plazmy. Towsendova teoria 
    elektronovych lavin, Towsendove koeficienty, procesy na katode. Procesy 
    tvorby a zaniku nabitych castic, ionizacia a rekombinacia.
    Vyboje v plynoch: tleci vyboj, prikatodove casti tlecieho vyboja, kladny 
    stlpec tlecieho vyboja. Oblukovy vyboj, jednotlive casti oblukoveho vyboja, 
    katodovy spad. Diagnostika plazmy. Metody elektricke, opticke a hmotnostno-
    spektroskopicke.
    Plazmove technologie: zdroje svetla, oblukove obrabanie materialov, plazmova 
    chemia, nanasanie tenkych vrstiev a vytvrdzovanie povrchov, riadena 
    termonuklearna synteza.
    
    
    FYZIKA POLYMEROV A BIOPOLYMEROV
    doc. RNDr. Jan Urban, CSc. (KBCHF)             2/ 0 Z     -
    
    Priestorova konfiguracia makromolekulovych retazcov-Floryho teoria, 
    molekulova pohyblivost makromolekul, pocitacova simulacia.
    
    
    FYZIKA POVRCHOV A METODY ICH ANALYZY
    doc. RNDr. Elena Brezna, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Vlastnosti povrchov pevnych latok, termoemisia, fotoemisia, interakcia 
    nabitych castic s povrchmi, vplyv elektrickeho pola na povrch, prehlad 
    analyzy povrchov, sondovanie elektronmi (LEED, AES, elektronova mikroskopia), 
    sondovanie ionmi (ISS, SIMS), sondovanie neutralnymi casticami, emisia 
    elektronov a ionov v poli a diagnosticke vyuzitie (FEM, FIM), ine metody 
    (reflexna IC absorpcna spektrometria). 
    
    
    FYZIKA TAZKYCH IONOV A ATOMOVYCH JADIER
    prof. RNDr. Stefan Saro, DrSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Ionizacne stavy tazkych ionov. Jadrove reakcie s podbarierovymi, 
    nerelativistickymi a relativistickymi tazkymi ionmi. Jadrove reakcie 
    s tazkymi ionmi s inverznou kinematikou a sekundarnymi radioaktivnymi ionmi. 
    Synteza dalekych transuranov a supertazkych jadier. Vyuzitie urychlenych 
    tazkych ionov v atomovej fyzike, biologii a v dalsich oblastiach vedy 
    a techniky. 
    
    
    FYZIKA TENKYCH VRSTIEV
    RNDr. Milan Vachula                            2/ 0 Z     -
    
    Priprava tenkych vrstiev, chemicke a elektrochemicke naparovanie, katodove 
    naprasovanie, vakuove naparovanie. Meranie hrubky, rychlosti rastu 
    a chemickeho zlozenia tenkych vrstiev, vahove metody, opticke metody 
    a specialne metody. Mechanizmus vytvarania tenkych vrstiev. Stadia rastu 
    tenkych vrstiev. Kapilarna teoria nukleacie. Statisticka teoria nukleacie. 
    Moznosti formovania nukleacneho procesu. Epitaxne vrstvy. Vlastnosti 
    a aplikacie tenkych vrstiev. Struktura tenkych vrstiev, mechanicke 
    vlastnosti, elektricke a magneticke vlastnosti, opticke vlastnosti. Difuzia 
    v tenkych vrstvach.
    
    
    FYZIKA TUHYCH LATOK 1
    doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc.              2/ 0 Z     -
    
    Zaklady krystalografie, difrakcie a strukturnej analyzy.
    Tepelne vlastnosti tuhych latok (TL). Zakladne vztahy termodynamiky TL. 
    Teorie merneho tepla TL. Sirenie kmitov v krystalovej mriezke.
    Elektrony v tuhych latkach. Zaklady pasmovej teorie TL. Volne elektrony 
    v kovoch. Polovodice. Zakladne fyzikalne javy v polovodicoch. Elektrony 
    v izolatoroch a polovodicoch. Kontaktne javy v polovodicoch.
    
    
    FYZIKA TUHYCH LATOK 2
    doc. Ing. Vladimir Gasparik, CSc., doc. RNDr. Jan Foltin, CSc.
                                                    -        2/ 0 Z
    
    Elektron v periodickom potencialovom poli. Metoda tesnej vazby. Urcenie 
    efektivnej hmotnosti - cyklotronova rezonancia. Kmity krystalickej mriezky 
    v harmonickej aproximacii. Diamagnetizmus, paramagnetizmus a feromagnetizmus.
    
    
    FYZIKALNA CHEMIA
    doc. Ing. Pavol Mach, CSc.                      -        2/ 0 Z
    
    Zhrnutie chemickej termodynamiky - chemicky potencial, afinita chemickej 
    reakcie, rovnovazna a rychlostna konstanta. Vlastnosti roztokov elektrolytov, 
    silne a slabe elektrolyty, tlmive roztoky. Povrchove napatie, zakrivene 
    povrchy, Laplaceova a Kelvinova rovnica, povrchovo-aktivne latky. Koloidne 
    systemy - struktura a stabilita, elektricka dvojvrstva, zeta-potencial, 
    elektrokineticke javy. Adsorpcia na tuhom povrchu - fyzisorpcia, 
    chemisorpcia, adsorpcne izotermy.
    
    
    FYZIKALNE POLIA BIOLOGICKYCH ORGANIZMOV, TERMOGRAFIA
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc., doc. MUDr. Elena Kukurova, CSc. (LFUK)
                                                    -        2/ 0 Z
    
    Dynamicke IC mapovanie, akustotermometria, magneticke mapovanie srdca 
    a mozgu, elektricke mapovanie, opticke multispektralne mapovanie organizmu, 
    informacne ulohy funkcneho mapovania biologickych objektov, termografia, 
    kontaktne a bezkontaktne metody, termovizia, indikacne oblasti termografie.
    
    
    FYZIKALNE VLASTNOSTI MOLEKUL
    doc. Dr. Stefan Matejcik, PhD.                  -        2/ 0 Z
    
    Typy vazieb v molekulach, vazobne energie, vazobne vzdialenosti, struktura 
    molekul ich symetrie, potencialove diagramy, rotacie molekul, kmitanie 
    molekul, elektronicka struktura molekul, ionizacia molekul, ionizacna 
    energia, elektronovy zachyt na molekuly, elektronova afinita.
    
    
    FYZIOLOGICKA OPTIKA
    RNDr. Jozef Kaluzay, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Geometricka optika so zameranim na vady optickeho zobrazovania a ich 
    korekcie. Opticka sustava oka s prihliadnutim na teoriu videnia. Poruchy 
    videnia a metody ich zistovania. Opticke pristroje pre urcovanie poruch oka. 
    Teoria korekcie zraku. Technologia vyroby okuliarovych skiel a okuliarova 
    optika. Fotometria.
    
    
    GEOFYZIKALNE METODY SLEDOVANIA A ANALYZY ZIVOTNEHO PROSTREDIA
    RNDr. Lubomir Turna, CSc.                       -        2/ 0 Z
                                                   2/ 0 Z     -
    
    Vplyv parametrov prostredia a ucinky geofyzikalnych poli na zivu prirodu, 
    priciny a dosledky zmien zvukoveho, gravitacneho, elektrickeho, magnetickeho 
    a elektromagnetickeho pola. Atmosferny infrazvuk ako faktor zivotneho 
    prostredia. Suvis biologickych rytmov s dynamikou geofyzikalnych poli. 
    Biologicke ucinky nizkofrekvencnych elektrickych, magnetickych 
    a elektromagnetickych poli. Antropogenny charakter geofyzikalnych poli. 
    Globalny prejav ludskej cinnosti a ovplyvnovanie parametrov geofyzikalnych 
    poli. Metody urcovania parametrov geofyzikalnych poli.
    
    
    GEOTERMALNA ENERGIA
    RNDr. Marian Fendek, CSc. (PIFUK)              2/ 0 Z     -
    
    Tlakove pomery a hydraulicke parametre hydrogeotermalnych struktur, 
    hydrogeochemia geotermalnych vod. Geotermicke pomery Slovenska. 
    Hydrogeotermalne struktury sveta a Slovenska.
    
    
    GEOTERMIKA
    RNDr. Eva Kacmarikova                          2/ 0 Z     -
    
    Riesenie rovnice vedenia tepla s vyuzitim analytickych metod. Zdroje tepla 
    v Zemi. Prenos tepla v zemskom telese. Urcenie vplyvu roznych fenomenov 
    (meteorologickych, geologickych, geochemickych... ) na rozlozenie teplotneho 
    pola v litosfere. Teplota v hlbsich castiach Zeme - v plasti, v jadre. 
    Tepelna historia Zeme.
    
    
    GIS V METEOROLOGII A KLIMATOLOGII
    Mgr. Martin Kremler                            0/ 2 Z     -
    
    Uvod do problematiky geografickych informacnych systemov (GIS). Niektore 
    priklady vyuzitia prostriedkov GIS pri skumani a modelovani vybranych 
    procesov v meteorologii. Digitalny model terenu, zavislost intenzity priameho 
    slnecneho ziarenia od sklonu a orientacie svahov. Modelovanie poklesu teploty 
    vzduchu s rastucou nadmorskou vyskou. Mapove vyclenovanie agroklimatickych 
    zon, indexy zavlazenia.
    
    
    HETEROGENNA KATALYZA, KATALYZATORY
    F. Hanic (UF)                                   -        2/ 0 Z
    
    Katalyza v chemickych systemoch. Homogenna a heterogenna katalyza. Aktivacna 
    energia katalyzovanej rekcie. Selektivita katalyzatora. Retazove reakcie, 
    volne radikaly. Rovnovazne a nerovnovazne reakcie a ich kinetika. 
    Autokatalyza. Prirodne katalyzatory. Dezaktivacia katalyzatorov. Katalyza vo 
    fyzikalnych poliach. Reakcie na povrchoch tuhych latok. Chemisorpcia. 
    Priemyselne vyuzitie katalyzy.
    
    
    HOLOGRAFIA A INTERFEROMETRIA
    RNDr. Dagmar Senderakova, CSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalny princip a vlastnosti holografickeho zaznamu a rekonstrukcie. 
    Fyzikalne zaklady interferometrie. Zakladne metody holografickej 
    interferometrie (HI) - HI v realnom case, dvojexpozicna HI, HI s ustrednenim 
    v case, stroboskopicka HI. Zmena citlivosti HI. HI priehladnych objektov. HI 
    difuzne odrazajucich povrchov. Holograficka topografia. Holograficka 
    interferometricka defektoskopia. Speckle fotografia a interferometria.
    
    
    HORENIE A DETONACIA A JEJ VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE
    doc. RNDr. Jan Pavlik, CSc.                    2/ 0 Z     -
    
    Prednaska v castiach horenie, razove vlny a detonacia uvedene javy definuje, 
    poukazuje na vplyv tychto javov na zivotne prostredie a uvadza sposoby ako 
    tento negativny vplyv minimalizovat, resp. odstranit. v casti horenie 
    pojednava o: kinetike chemickych reakcii v procese horenia, horeni v rezime 
    laminarneho a turbulentneho prudenia, experimentalnej diagnostike vlny 
    horenia a jej produktov, vplyve horenia a produktov horenia na zivotne 
    prostredie. v casti detonacia sa zmienuje o: vybuchu a formovani detonacie, 
    diagnostike deflagracnej a detonacnej vlny, destrukcnych ucinkoch detonacnych 
    vln a ich moznych nasledkoch na zivotne prostredie, tvorba zabran na 
    blokovanie resp. oslabenie detonacnych vln. Cast razove vlny obsahuje razove 
    vlny a ich vyskyt v prirode, razove vlny umelo vytvorene na Zemi, rovinne, 
    cylindricke, sfericke expanzne a kompresne razove vlny, dalsie typy razovych 
    vln, laboratorne zariadenia na sledovanie razovych vln, razove vlny 
    a existencia cloveka.
    
    
    HUMANNA BIOKLIMATOLOGIA
    RNDr. Zlatica Cabajova, CSc. (KMK)             2/ 0 Z     -
    
    Prednaska obsahuje vseobecne pojmy v biometeorologii a bioklimatologii, ich 
    definicie, charakterizuje obsah, clenenie a historicky vyvoj vedneho odboru. 
    Zaobera sa metodikou vyskumu, vplyvom meteorologickych prvkov a klimatickych 
    podmienok na cloveka, hodnotenim pocasia a klimy z hladiska biometeorologie, 
    organizaciou biometeorologickej a bioklimatologickej sluzby, spolocenskym 
    a ekonomickym prinosom.
    
    
    HYPERTEXT - NOVA PARADIGMA SPRACOVANIA TEXTU
    Dipl. Ing. Dr. Veith Risak (KRF)               2/ 0 Z     -
    
    Dolezite rozdiely medzi linearnym a nelinearnym textom, komplexivita, typy 
    hypertextu (textovo a encyklopedicky orientovany). Typicke poziadavky 
    uzivatelov HT (autor, citatel, distributor, atd.). Typicke aplikacie. 
    Prednaska je doplnana velkym mnozstvom demostracii na PC.
    
    
    IMPLANTACIA IONOV
    doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc.                2/ 0 Z     -
    
    Uvodne poznamky o implantacii ionov do tuhych latok. Implantatory ionov. 
    Implantacny profil, teoria brzdenia ionov v substrate. Implantacia ionov do 
    polovodicov /Si, GaAs/, vysokoteplotnych supravodicov a kovov. Metody 
    poimplantacneho zihania. Meranie implantacnych profilov.
    
    
    INTERAKCIA SVETELNEHO ZIARENIA S HMOTNYM PROSTREDIM
    RNDr. Jan Gregus, PhD.                          -        2/ 0 Z
    
    Zakladne pristupy vysetrovania vzajomneho posobenia svetla a latky. 
    Matematicky popis vseobecnej polarnej vlny. Maticovy formalizmus. Stokesove 
    parametre. Jonessove a Millerove matice. Maxwellova teoria interakcie svetla 
    a hmotneho prostredia. Urcovanie optickych konstant z merani intenzit 
    odrazeneho a prepusteneho svetla. Lorenzov-Drudeho model interakcie. 
    Interakcia viazanej a volnej castice so svetelnou vlnou. Magnetoopticke javy. 
    Magnetoopticke javy pre viazane castice - Faradayovo usporiadanie 
    a Faradayova rotacia. Magnetoopticke javy vo Voigtovom usporiadani.
    
    
    INTERAKCIA ZIARENIA S LATKOU
    prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc.             2/ 0 Z     -
    
    Pruzny rozptyl. Rutherfordova a Mottove formuly. Rozptyl elektronov. Radiacne 
    brzdenie. Ionizacia a vzbudenie, Betheova - Blochova formula. Ionizacne 
    straty energie. Dobeh castic. Delta elektrony. Fluktuacia ionizacnych strat. 
    Cerenkovovo ziarenie. Prechodove ziarenie. Interakcia fotonov s latkou. 
    Vysokoenergeticke interakcie. 
    
    
    INTERAKCIE V JADRACH
    RNDr. Peter Kubinec, CSc.                       -        2/ 0 Z
    
    Relativisticky formalizmus elektromagnetickych interakcii. Pionovy 
    formfaktor, nukleonove a jadrove formfaktory, rozptyl elektronov na jadrach. 
    Relativisticky formalizmus slabych interakcii, slabe formfaktory,  -rozpad, 
    dvojity  -rozpad, slabe interakcie. Relativisticky formalizmus silnych 
    interakcii, rozptyl protonov a neutronov na protonoch a na jadrach. 
    
    
    JADROVA A SUBJADROVA FYZIKA A SPOLOCNOST
    prof. RNDr. Stefan Saro, DrSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Uloha a postavenie vedy, najma fyziky v sucasnej spolocnosti. Sucasne trendy 
    v jadrovej a subjadrovej fyzike. Daleke transurany, supertazke atomove jadra 
    a limity stability. Fyzikalne zaklady energetiky a globalne aspekty, 
    perspektivne zdroje energie. Synteza lahkych jadier a termonuklearna 
    energetika. Astrofyzikalne aspekty jadrovej a subjadrovej fyziky. Vyuzitie 
    novych fyzikalnych poznatkov v diagnostike a terapii. Jadrove technologie.
    
    
    JADROVA ELEKTRONIKA
    doc. Ing. Dusan Kollar, CSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Zakladne metody analyzy linearnych obvodov. Obvody s polovodicovymi prvkami. 
    Obvody s bipolarnym a unipolarnym tranzistorom. Operacny zosilnovac. Spatna 
    vazba. Impulzny zosilnovac s velkou operacnou rychlostou. Sumy 
    v zosilnovacich obvodoch. Zakladne charakteristiky detektorov ionizujuceho 
    ziarenia. Linearne hradlo. Prevodnik A/D a D/A. Mnohokanalovy analyzator. 
    Cislicove a logicke obvody. Princip koincidencnej a antikoincidencnej metody.
    
    
    JADROVA ENERGETIKA A ZIVOTNE PROSTREDIE
    doc. RNDr. Martin Chudy, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Energetika ako zdroj znecistovania zivotneho prostredia. Schema jadrovej 
    elektrarne. Zdroje aktivity v jadrovych reaktoroch, bariery uniku. Nehody 
    v prevadzke JE. Palivovy cyklus, dopad na zivotne prostredie. Radioaktivne 
    odpady. Radionuklidy v potravinovom retazci. Kriticke cesty, kriticky organ. 
    Riziko obyvatelstva v okoli jadrovych elektrarni. 
    
    
    KINEMATIKA ELEMENTARNYCH CASTIC
    doc. RNDr. Julius Vanko, PhD.                   -        2/ 0 Z
    
    Lorentzove transformacie a relativisticke invarianty. Vyber sustavy 
    jednotiek. Suradnicove sustavy , prechody medzi nimi. Kinematicke premenne 
    v interakciach a rozpadoch. Zakony zachovania energie a impulzu, vyjadrenie 
    cez invarianty. Fazovy objem, pravdepodobnost rozpadu a ucinny prierez 
    procesu. Rozpady na dve a tri castice. Pruzny a kvazipruzny rozptyl.
    
    
    KINETIKA A TERMODYNAMIKA PLAZMY
    doc. RNDr. Rudolf Hajossy, CSc.                 -        3/ 0 Z
    
    Teoria pohyblivosti, Boltzmannova teoria, Fokker-Planck, teoria vodivosti 
    (Spitzer), prenosove javy, drift v magnetickom poli, vlny v plazme (Langmuir, 
    elmag., Alfven, magnetozvukove), nestability (MHD, kineticke), Landauov utlm, 
    plazmove echo.
    
    
    KLINICKA FYZIOLOGIA DYCHACIEHO SYSTEMU
    prof. MUDr. Rafael Redhammer, DrSc. (LFUK)     3/ 0 Z     -
    
    Zaklady klinickej fyziologie dychania. Ventilacia, distribucia a difuzia 
    vzduchu, perfuzia. Zmeny tychto ukazovatelov za roznych chorobnych okolnosti. 
    Metody vysetrenia - plucne objemy, prietokove rychlosti, ventilacia a jej 
    nerovnomernosti. Proces prestupu respiracnych plynov z plynnej fazy v plucach 
    do krvi a naopak. Vysetrenie plucneho krvneho obehu - perfuzie. Ventilacno-
    perfuzna rovnovaha, jej poruchy a ich vysetrenie. Krvne plyny (PO2, PCO2) 
    a acidobazicka rovnovaha, ich vysetrenie a interpretacia vysledkov. Poruchy 
    dychania v spanku, ich dosledky a metody vysetrenia. Hodnotenie vysledkov 
    funkcneho vysetrenia pluc. Vyznam vysetrovacej techniky - hardver a softver - 
    pre hodnotenie funkcneho stavu dychacieho systemu.
    
    
    KONCEPTUALNE OTAZKY FYZIKY
    doc. Ing. Pavel Bona, CSc.                      -        2/ 0 Z
    
    Jazyk fyzikalnej teorie a interpretacia. Verifikacia a falzifikovatelnost. 
    Fyzikalne veliciny a symetrie. Kinematika a dynamika. Determinizmus a (ne-
    )stabilita. Pravdepodobnostny opis javov v klasickej a kvantovej teorii. 
    Bellove vety o "skrytych parametroch". "Problem merania" v kvantovej teorii. 
    Makroskopicka ireverzibilita. Poznamka: V prednaske sa robi vyber z uvedenych 
    partii po dohode s posluchacmi.
    
    
    KONEXIE A KALIBRACNE POLIA
    RNDr. Marian Fecko, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Zaklady geometrickej teorie konexii a jej suvisu s kalibracnymi polami vo 
    fyzike. Geometria Lieovych grup, hlavny bundle, konexia na nom, krivost, 
    kovariantna derivacia, paralelny prenos, dynamika - lagranziany, priklady ( 
    U(1), SU(2), gravitacia,... ), ... Predpoklada sa znalost zakladov modernej 
    diferencialnej geometrie (v rozsahu prednasky Matematicka fyzika 2).
    
    
    KOZMOGENNE NUKLIDY V ZIVOTNOM PROSTREDI
    doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.                2/ 0 Z     -
    
    Nuleosynteza, planetarny system, radioaktivne datovanie a ine datovacie 
    metody. Kozmicke ziarenie, interakcie kozmickeho ziarenia v atmosfere. Casove 
    variacie produkcnych rychlosti izotopov, in situ produkovane nuklidy. Meranie 
    koncentracie nestabilnych izotopov. Stabilne kozmogenne izotopy. 
    Frakcionizacne procesy kyslika a deuteria ako infikatory klimatickych 
    procesov. Kozmogenne nuklidy ako tracery znecistenia. Aplikacie kozmogennych 
    nuklidov.
    
    
    KOZMOLOGIA
    doc. RNDr. Vladimir Balek, CSc.                2/ 0 Z     -
    
    Udaje pozorovania o vesmire. Newtonovsky opis rozpinania vesmiru, 
    pozorovatelne veliciny a dalsi osud vesmiru. Zlozenie a fyzikalne 
    charakteristiky prostredia v ranom vesmire. Nukleosynteza a procesy na skale 
    uvaznenia a Salamovej - Weinbergovej skale. Baryosynteza a kozmologicka 
    inflacia. Zakladne predstavy kvantovej kozmologie. 
    
    
    KRYOELEKTRONIKA
    doc. RNDr. Michal Mahel, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Typy Jozephsonovych kontaktov. Jozephsonovske radiofrekvencne zariadenia 
    (zmiesavace, zosilovace), jozephsonove detektory ziarenia a castic. 
    Jozephsonove logicke elementy. Supravodive kvantove interferometre, 
    magnetometre. Supravodive prenosne vedenia a rezonatory. Ine aplikacie 
    supravodivosti. Para- a feroelektrika v kryoelektronike.
    
    
    KVANTITATIVNE PRAVDEPODOBNOSTNE METODY V BIOFYZIKE
    doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc.                 3/ 0 Z     -
    
    Pravdepodobne a statisticke opisy, nahodne procesy, statisticke metody, uvod 
    do disperznej analyzy, aplikacia metody klasterizacie. 
    
    
    KVANTOVA A ATOMOVA OPTIKA
    RNDr. Gabriel Drobny (KTF)                     2/ 0 Z     -
    
    Kvantova elektrodynamika v rezonatoroch. Interakcia atomov so svetlom. 
    Atomova optika. Rozptyl atomov stojatou vlnou. Laserove chladenie atomov. 
    Opticke mriezky. Ionove pasce. Kvantovany vibracny pohyb uvaznenych ionov. 
    Modely kvantovych pocitacov pre uvaznene iony a chladene atomy. Priprava 
    kvantovych stavov a kvantovych hradiel pre uvaznene iony. Rekonstrukcia 
    kvantovych stavov. Koncept kvantoveho nedemolicneho merania. Popis kvantovych 
    disipativnych systemov.
    
    
    KVANTOVA ELEKTRONIKA 1
    prof. RNDr. Anton Strba, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Pravdepodobnosti prechodov. Inverzia. Kineticke rovnice. Tvar spektralnej 
    ciary. Absorpcia a zosilnenie. Koeficient zosilnenia. Sirenie svetla 
    disperznym prostredim. Nasytenie. Laser s Fabryho-Perotovym rezonatorom. 
    Spektrum generacie. Troj- a stvorhladinove systemy. Vykon lasera. Optimalna 
    spatna vazba. Synchronizacia modov. Generacia gigantickych impulzov. Opticke 
    kvantove zosilnovace. Niektore lasery a ich zakladne vlastnosti.
    
    
    KVANTOVA OPTIKA 2
    Mgr. Martin Konopka, PhD. (KO)                  -        2/ 0 Z
    
    Ziarenie a kvanta. Kvantovanie radiacneho pola. Koherencne funkcie. 
    Koherentne stavy. Semiklasicka teoria a kvantova elektrodynamika. 
    
    
    KVANTOVA TEORIA MOLEKUL
    prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Rozvoj mnohocasticovych metod pri studiu vlastnosti molekul v zakladnom 
    a excitovanom stave. Studium dynamiky molekulovych reakcii. 
    
    
    LABORATORNE PRACE 1, 3, 5
    doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc.                0/ 2 Z     -
                                                    -        0/ 2 Z
                                                   0/ 2 Z     -
    
    Laboratorne prace su urcene na ziskanie experimentalnych skusenosti pre 
    vyprofilovanie absolventa v oblasti suvisiacou s diplomovou pracou. Napln 
    zabezpecuje gestor specializacie v uzkej spolupraci s veducimi diplomovych 
    prac.
    
    
    LASEROVA TECHNIKA 1
    RNDr. Pavel Vojtek, CSc.                       2/ 0 Z     -
    
    Princip cinnosti lasera, spontanne a stimulovane kvantove prechody, hustota 
    energie stimulovaneho ziarenia, zosilnenie svetla, kineticke rovnice pre 
    systemy energetickych hladin, sposoby cerpania, typy aktivnych prostredi. 
    Podmienky stability a typy aktivnych rezonatorov, kvalita rezonatora. Tvar 
    pola vo vnutri rezonatora, Gaussov a realny tvar laseroveho zvazku. Disperzne 
    prvky a zrkadla optickych rezonatorov, antireflexne a zrkadlive povrchy. 
    Analyza impulzneho rezimu generatora lasera, zakladne rovnice generacie, 
    priblizne riesenie, impulzny rezim, volna generacia. Modulacia kvality, 
    zakladne rovnice, typy uzavierok. 
    
    
    LASEROVA TECHNIKA 2
    RNDr. Pavel Vojtek, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Generacia ultrakratkych impulzov, metody synchronizacie modov, skracovanie 
    svetelnych impulzov. Tuholatkove lasery, principialna schema, vlastnosti 
    tuholatkovych matric, rubinovy laser, neodymove lasery, preladitelne 
    tuholatkove lasery. Polovodicove lasery, charakteristiky ziarenia a polohy 
    cerpania. Charakteristicke vlastnosti farbivovych laserov ovplyvnovanie 
    spektralnych vlastnosti, lasery s rozdelenou spatnou vazbou. Plynove lasery. 
    He-Ne laser, lasery na parach kovov, Cu laser, argonovy ionovy laser, He-Cd 
    laser, molekularne plynove lasery, typy CO2 laserov, princip cinnosti TEA 
    laserov, dynamicke plynove lasery, N2 laser, H2 laser. Chemicke lasery, 
    excimerove lasery, lasery na volnych elektronoch, perspektivy vyvoja laserov 
    v RTG a gama oblasti.
    
    
    LASEROVE METODY MONITOROVANIA OVZDUSIA
    doc. RNDr. Ivan Glesk, DrSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Idealna atmosfera ako prenosovy kanal. Prenosova funkcia atmosfery 
    s fluktujucimi parametrami. Frekvencna prenosova charakteristika turbulentnej 
    atmosfery. Statisticke vlastnosti svetelneho pola pri sireni v realnej 
    atmosfere. Vplyv kalnej atmosfery. Laserova lokacia. Vyuzitie lidarov pri 
    sondovani atmosfery.
    
    
    LASERY A VLAKNOVA OPTIKA V MEDICINE
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc., Mgr. Dusan Chorvat
                                                   3/ 0 Z     -
    
    Interakcia laseroveho ziarenia s biologickymi objektami. Lasery pre 
    biomedicinu. Vlaknove svetlovodice pre biomedicinu. Laserova 
    spektrofotometria a fourierova spektroskopia. Optokalorimetricka 
    spektroskopia bioobjektov. Laserova mikrospektralna analyza v biomedicine.
    
    
    LIPOZOMY V BIOFYZIKE A MEDICINE
    RNDr. Melania Babincova, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Struktura a vlastnosti lipidickej vrstvy lipozomov. Druhy lipozomov a metody 
    ich priprav. Fyzikalne vlastnosti: usporiadanie lipidickych molekul, fazove 
    prechody, osmoticke vlastnosti, permeabilita. Stabilita struktury: procesy 
    agregacie, fuzie, solubilizacie, samooxidacia. Vyuzitie v biofyzike 
    a medicine: modelove systemy, chemoterapia rakoviny, protimikrobna terapia, 
    smerovany transport. Metody optimalneho zabudovania lieciv - chemicke 
    a fyzikalne pristupy. Mechanizmy interakcie bunka - lipozom: fuzia, stabilna 
    adsobcia, endocytoza. Podmienky stability prenosoveho systemu v krvnom obehu. 
    Najnovsie pokroky v lipozomalnej terapii - smerovany transport 
    a magnetolipozomy.
    
    
    LOKALIZACIA
    RNDr. Peter Markos, CSc. (KFTL)                2/ 0 Z     -
    
    Uvod, pojmy, disorder, modely. Skalovacia teoria lokalizacie. Definicie 
    lokalizacie. Jednorozmerne modely. Slaba lokalizacia. Lokalizacia 
    v magnetickom poli. Prechod kovnekov, jednoparametricka teoria lokalizacie. 
    Fluktuacie, UC, statisticke vlastnosti konduktancie. Teoria nahodnych matic 
    a jej aplikacie v teorii transportu. Numericke simulacie.
    
    
    MAGNETOHYDRODYNAMIKA
    doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc.              2/ 0 Z     -
    
    Rovnice magnetohydrodynamiky, indukcna rovnica MHD a jej aplikacie, difuzia 
    magnetickeho pola, vytahovanie magnetickych indukcnych ciar v pohybujucej sa 
    elektricky vodivej kvapaline, Alfvenove vlny, ine typy hydrodynamickych vln, 
    teoria kinematickeho dynama, generacia magnetickeho pola, sekularne variacie 
    zemskeho magnetickeho pola, uplna teoria dynama. 
    
    
    MARKETING MANAZMENT
    (FMUK)                                         2/ 2 Z     -
    
    Sylabus pozri v matematike.
    
    
    MATEMATICKA FYZIKA 4
    doc. Ing. Pavel Bona, CSc.                     4/ 0 Z     -
    
    Termodynamicka limita systemov s velkym poctom stupnov volnosti - matematicka 
    fyzika kvantovych poli a mnohocasticovych systemov: problemy ich kinematiky, 
    dynamiky a opisu rovnovaznych stavov. Algebricky popis kvantovych systemov 
    (Haag-Kastler). Ne - ekvivalentne reprezentacie CCR a CAR. Makroskopicke 
    (klasicke) veliciny. Symetrie a ich spontanne narusenie. Rovnovazne systemy 
    a KMS podmienka. Ergodicke vlastnosti. Niektore riesitelne modely.
    Poznamka: V prednaske sa robi vyber z uvedenych partii po dohode 
    s posluchacmi.
    
    
    MATEMATICKE MODELOVANIE V ORGANIZOVANYCH SYSTEMOCH
    doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Diskretne metody modelovania, spojite metody modelovania, pravdepodobnostne 
    metody, modely informacnych systemov, biofyzikalne aplikacie.
    
    
    MATEMATICKE MODELOVANIE ZNECISTENIA OVZDUSIA
    doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc. (KMK)         2/ 0 Z     -
    
    Molekularna difuzia. Statisticka teoria difuzie. Turbulentna difuzia. 
    Disperzia skodlivin v atmosfere. Vypocet koncentracie skodlivin 
    z automobilovej dopravy. Disperzia skodlivin v podmienkach zlozitej 
    orografie. Znecistenie ovzdusia v mestach. Predpoved znecistenia ovzdusia.
    
    
    MECHANICKE VLASTNOSTI TUHYCH LATOK
    doc. RNDr. Jan Foltin, CSc.                     -        2/ 0 Z
    
    Geometria plastickej deformacie monokrystalov. Sklz a sklzove systemy. 
    Vypocet krivky spevnenia. Parametre krivky spevnenia. Kriticke sklzove 
    napatie. Modely dislokacii. Napatove polia dislokacii. Sily posobiace medzi 
    dislokaciami. Tepelne aktivovana deformacia. Aktivacny objem a aktivacna 
    energia. Teoria spevnenia. Vplyv cudzich atomov na spevnenie kovov. Tecenie 
    a lom. 
    
    
    MEDZINARODNE ASPEKTY KLIMATOLOGIE
    doc. RNDr. Milan Lapin, CSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Regionalny a globalny rozmer klimatickeho systemu. Prirodzene a antropogenne 
    podmienene zmeny klimy. Doterajsie snahy o ochranu klimatickeho systemu. 
    Uloha OSN a WMO v medzinarodnych klimatologickych aktivitach. Svetovy 
    klimaticky program a jeho 4 podprogramy. Narodne klimaticke programy. Ramcovy 
    dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC). Nasledne opatrenia a zavazky 
    vyplyvajuce z FCCC. Medzivladny panel pre klimaticke zmeny. Dosledky 
    klimatickych zmien v socio-ekonomickej sfere. Medzinarodne programy, projekty 
    a institucie, ktore sa zaoberaju analyzou dosledkou zmien a variability 
    klimy. Ucast pracovisk SHMU a Slovenska na medzinarodnych aktivitach 
    dotykajucich sa klimatologie.
    
    
    MEDZINARODNY OBCHOD 1
    (FMUK)                                         2/ 2 Z     -
    
    Medzinarodne tovarove vztahy. Absolutne a relativne, komparativne vyhody 
    medzinarodneho obchodu. Prekazky rozvoja medzinarodneho obchodu. 
    Neoprotekcionizmus. Kompenzacny obchod. Zony slobodneho obchodu. Zahranicno - 
    obchodne operacie. Vyber partnerov pri exporte, importe. Zmluvy 
    v medzinarodnom obchode, poruchy pri ich plneni. Platobna technika. Jednotne 
    zvyklosti a pravidla pre dokumentarne akreditivy. Ceny v medzinarodnom 
    obchode. Poistovanie vyvoznych a dovoznych zasielok. Colne konanie. Doprava 
    v medzinarodnom obchode. Obchodne sudy. Medzinarodna obchodna komora.
    
    
    MERANIE PARAMETROV LASEROVEHO ZIARENIA
    doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc.              2/ 0 Z     -
    
    Metody merania energetickych, spektralnych a casovych charakteristik 
    laseroveho ziarenia. Metody merania parametrov zosilnenia. 
    
    
    MERANIE SLABYCH MAGNETICKYCH POLI V GEOFYZIKE
    RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Meranie intenzity magnetickeho pola - vseobecne, klasicke magnetometricke 
    pristroje, fluxgatove magnetometre, protonove magnetometre, supravodive 
    kvantove magnetometre, supravodive kvantove magnetometre. Aplikacia uvedenych 
    principov v geofyzikalnej praxi: kalibracia senzorov, absolutne merania, 
    merania rychlych variacii pola, Schumannove rezonancie. Strucny prehlad 
    konkretnych pouzivanych zariadeni. 
    
    
    METODY DIALKOVEJ DETEKCIE V METEOROLOGII
    RNDr. Dagmar Kotlarikova (KMK)                  -        2/ 0 Z
    
    Fyzikalne principy dialkovej detekcie. Pristroje pouzivane pre dialkovu 
    detekciu a ich umiestnenie na meteorologickych druziciach. Identifikacia 
    jednotlivych druhov oblakov, vyska ich hornej hranice. Identifikacia snehovej 
    pokryvky, teplota zemskeho povrchu a oceanov. Pole vetra z druzicovych 
    udajov. Jet stream. Sucasne trendy v dialkovej detekcii, vertikalne profily 
    vlhkosti, ozonu, znecistujucich prvkov. Vyuzitie a aplikacia ziskanych 
    poznatkov v praxi.
    
    
    METODY DIFERENCIALNEJ GEOMETRIE V KLASICKEJ MECHANIKE
    RNDr. Marian Fecko, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Fibrovane variety, lifty a kanonicke tenzorove polia na TM a T*M, 
    hamiltonovska mechanika na T*M, pole diferencialnej rovnice 2. radu na TM, 
    Eulerovo - Lagrangeovo pole, Lagrangeovska mechanika na TM, Legendreovo 
    zobrazenie a suvis medzi hamiltonovskou a lagrangeovskou mechanikou, exaktne 
    Cartanove symetrie a zachovavajuce sa veliciny. Predpoklada sa znalost 
    zakladov modernej diferencialnej geometrie v rozsahu prednasky Matematicka 
    fyzika 2.
    
    
    METODY FUNKCIONALNEHO INTEGRALU VO FYZIKE
    prof. Ing. Milan Noga, DrSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalne discipliny ako stochasticke procesy, kvantova mechanika, kvantova 
    teoria pola a statisticka fyzika sa formuluju na zaklade jednotiaceho 
    formalizmu, ktory predstavuje funkcionalny integral. Okrem funkcionalneho 
    integralu podla komutujucich premennych sa definuje funkcionalny integral nad 
    Grassmannovou algebrou, t.j. podla antikomutujucich premennych, vhodnych na 
    opis fermionovych systemov.
    
    
    MIKROKLIMA RASTLINNYCH PORASTOV
    RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK)             -        2/ 0 Z
    
    Pojem mikroklimy a fytoklimy. Fyzikalne principy a metody merani 
    charakteristik mikroklimy porastov. Struktura rovnice energetickej bilancie 
    rastlinnych porastov. Fyziologicka regulacia vymeny hmoty a energie medzi 
    rastlinnym porastom a atmosferou. Spatna vazba medzi mikroklimou rastlinnych 
    porastov a ich vodnym rezimom. Vegetacia ako jeden z klimotvornych cinitelov. 
    Interakcia medzi vegetaciou a atmosferou v lokalnom a regionalnom meradle. 
    Matematicke modelovanie vytvarania a zmien mikroklimy. Ekologicke aspekty 
    mikroklimatickych ucinkov rastlinnych porastov.
    
    
    MIKROKLIMATOLOGIA A AGROMETEOROLOGIA
    doc. RNDr. Milan Lapin, CSc.                   2/ 1 Z     -
    
    Zakladne pojmy z mikrometeorologie, mikroklimatologie, agrometeorologie 
    a agroklimatologie. Ziskavanie a spracovanie udajov v mikroklimatologii 
    a agrometeorologii. Prvky mikro- a agroklimatickeho systemu (regionalne 
    klimaticke pomery, atmosfera, hydrosfera, kryosfera, litosfera, biosfera, 
    clovek, ekonomika.). Separativna mikroklimatologia a agrometeorologia (podla 
    jednotlivych prvkov, vratane analyzy fyzikalnych, geografickych a inych 
    suvislosti). Prudenie v prizemnej vrstve atmosfery, stupne stability, 
    turbulencia, difuzia. Fenologia a fenometria - vseobecna, lesnicka, polne 
    plodiny, ovocne dreviny. Choroby a skodcovia v polnohospodarstve a lesnictve 
    a klimaticke pomery. Agroklimaticke pomery Slovenska. Lesnicka klimatologia. 
    Agroklimaticke, agrometeorologicke a biometeorologicke prognozy. Ulohy 
    agrometeorologie pri ochrane rastlin. Ekonomicka efektivnost vyuzivania 
    agrometeorologickych informacii a prognoz.
    
    
    MNOHOCASTICOVE PRISTUPY V KMF
    prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc.                   3/ 0 Z     -
    
    Druhe kvantovanie, kreacne a anihilacne operatory a ich aplikacia.
    
    
    MODELOVANIE EXPERIMENTU
    RNDr. Stanislav Tokar, CSc.                     -        2/ 0 Z
    
    Zakladne pojmy teorie pravdepodobnosti a matematickej statistiky. Obecna 
    schema metody Monte Carlo. Modelovanie rozdelovacich funkcii. Specialne 
    metody modelovania nerovnomernych rozdeleni. Stochasticke procesy. Procesy 
    s vetvenim. Imitacia fyzikalneho procesu. Kvalitativny obraz hadronovej (HK) 
    a elektromagnetickej (EK) kaskady. Struktura transportnej rovnice pre HK 
    a EK. Passowova aproximacia. Riesenie transportnej rovnice metodou Monte 
    Carlo. Zakladna schema simulacneho balika GEANT. Definovanie materialov, 
    medii a castic. Definovanie geometrie experimentu. Objem, podobjem a ich 
    rozmiestnovanie. Definovanie detektora a setu. Odozva detektora. Uchovanie 
    informacie v datovych strukturach. Simulovane fyzikalne procesy a ich 
    riadenie. Prechod castice fyzikalnym objemom, detektorom a setom. Geantovske 
    datove struktury. Grafika. Interaktivny GEANT.
    
    
    MODELOVANIE VO FYZIKE PLAZMY
    RNDr. Igor Odrobina, CSc.                       -        2/ 0 Z
    
    Cielom prednasky je nacrtnut cesty modelovania nizkoteplotnej plazmy 
    z makroskopickeho a mikroskopickeho pohladu. Hlavne temy: Kontakt plazmy so 
    stenou, kladny stlpec, vrstva priestoroveho naboja, kontrakcia. Katodovy 
    spad. Pohyb nabitych castic vo vonkajsom elektrickom poli (Metodou Monte 
    Carlo).
    
    
    MODELY ATOMOVEHO JADRA
    RNDr. Peter Kubinec, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Modely nezavislych castic - kvapkovy model. Fermiho model. Vrstvovy model - 
    jednocasticove stavy, spin-orbitalny clen. Zovseobecneny (Bohrov-Mottelsonov) 
    model - stavy v nesferickom potenciali, rotacie, vibracie, rezonancie. 
    Opticky model. Casticovo-dierovy model - nukleon-nukleonova interakcia. 
    Hartreeho-Fockova metoda. 
    
    
    MODERNE METODY POVRCHOVEJ ANALYZY
    RNDr. Miroslav Zahoran, CSc.                    -        2/ 0 Z
    
    Fyzikalne aspekty rozprasovania pri metodach povrchovej analyzy. Elektronova 
    rastrovacia mikroskopia (SEM) (rontgenovska mikrosonda, odrazene elektrony, 
    katodoluminiscencia). Transmisna elektronova mikroskopia (TEM) (elektronova 
    difrakcia, energo-disperzna spektroskopia, spektroskopia zalozena na merani 
    zmeny energie elektronov (EELS)). Rontgenovska fotoelektronova spektroskopia 
    (XPS). Spektroskopia Augerovskych elektronov (AES). Hmotnostna spektroskopia 
    sekundarnych ionov (SIMS).
    
    
    MODERNE TRENDY V POCITACOVEJ FYZIKE
    Mgr. Pavel Stavina, PhD. / Mgr. Peter Rosinsky 1/ 1 Z     -
    
    V casti venovanej hardware sa prednaska zaobera architekturou modernych 
    mikroprocesorov a pocitacov. Softwarova cast je zamerana predovsetkym na 
    principy cinnosti operacnych systemov pocitacov a tvori tazisko prednasky. Na 
    priklade VMS a UNIX budu demonstrovane vlastnosti jednotlivych OS a ich 
    vyuzitelnost pre fyzikalne vypocty.
    
    
    MOLEKULOVA SPEKTROSKOPIA
    doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc.              -        2/ 0 Z
    
    Rotacie molekul, rotacne spektra. Molekulove vibracie, symetricke vlastnosti, 
    vibracne spektra. Elektronova struktura a elektronove spektra molekul. Uvod 
    do experimentalnej spektroskopie.
    
    
    MOLEKULOVE A BUNKOVE MECHANIZMY VPLYVU FYZIKALNYCH FAKTOROV NA BIOSYSTEMY
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc.                -        2/ 0 Z
    
    Mechanizmy vplyvu ionizacneho ziarenia na molekularnej, bunkovej a syst. 
    urovni, vplyv neionizujuceho ziarenia na bunky, vplyvy inych ekofaktorov na 
    bunky.
    
    
    MONITOROVANIE RADIOAKTIVITY V ZIVOTNOM PROSTREDI
    doc. RNDr. Martin Chudy, CSc., RNDr. Karol Holy, CSc., RNDr. Ivan Sykora, 
    PhD.
                                                   2/ 0 Z     -
    
    Stanovenie celkovej aktivity alfa a beta vzoriek vod a sedimentov. Gama 
    spektrometricke metody stanovenia primordialnych, kozmogennych 
    a antropogennych radionuklidov v podach, sedimentoch a vo vonkajsej 
    atmosfere. Kvapalna scintilacna technika merania 3H a 14C vo vodach. Meranie 
    14C vo vodach a vzduchu plynovym proporcionalnym detektorom. Stanovenie 85Kr 
    v atmosfere. Metody stanovenia 90Sr v prirodnom prostredi a v biologickych 
    materialoch. Aplikacia detektorov castic alfa pri merani prirodnej a umelej 
    radioaktivity. Stanovenie 222Rn v podnom vzduchu, vo vonkajsej atmosfere, 
    v ovzdusi pobytovych priestorov a vo vodach. Metody stanovenia produktov 
    premeny radonu v ovzdusi. Emanometricke stanovenie 226Ra vo vodach. Alfa 
    spektrometricke metody stanovenia aktivity transuranov vo vzorkach jadrovo-
    energetickeho povodu.
    
    
    NAVRH APLIKACNYCH PROGRAMOV
    RNDr. Peter Fabo, doc. RNDr. Ludovit Fischer, CSc.
                                                    -        0/ 2 Z
    
    Makroasembler, sluzby operacneho systemu, jazyky vyssej urovne (Pascal, C). 
    Graficke zobrazovacie jednotky. Povely suradnicoveho zapisovaca. Komunikacne 
    protokoly. Riadiace programy perifernych zariadeni. Ladiace a optimalizacne 
    postupy. Typicke programove vybavenie. 
    
    
    NAVRH OPTICKYCH SUSTAV
    RNDr. Karel Burdik (KO)                         -        2/ 0 Z
                                                   2/ 0 Z     -
    
    Paraxialne vlastnosti optickych sustav. Charakteristika zakladnych optickych 
    pristrojov (lupa, dalekohlad, mikroskop). Obmedzenie lucovych zvazkov 
    a opticke aberacie. Opticky dizajn - zasady a vseobecny postup, priklady 
    konkretnych navrhov niektorych jednoduchych sustav (jednoducha sosovka, 
    dublet, objektiv dalekohladu, okular). Komercne programove vybavenie, urcene 
    na navrh optickych sustav. Meranie zakladnych parametrov optickych sustav.
    
    
    NEKRYSTALICKE A KVAZIKRYSTALICKE TUHE LATKY
    RNDr. Peter Mrafko, CSc. (KFTL)                 -        2/ 0 Z
    
    Historia objavov nekrystalickych (kovovych) latok. Definicia, usporiadanie na 
    dialku, osi patnasobnej symetrie. Technologie pripravy, definicie struktur, 
    geometricke atomarne modely a aproximanty struktur. Fyzikalne vlastnosti 
    pripravenych latok. Teoria atomarnej a elektronovej struktury.
    
    
    NEROVNOVAZNA TERMODYNAMIKA
    RNDr. Peter Kvasnicka                           -        1/ 1 Z
    
    Zakladne vztahy z rovnovaznej termodynamiky. Zmeny entropie v nevratnych 
    procesoch. Izotermicke rovnovahy a chemicka termodynamika. Sily a toky 
    v nerovnovaznej termodynamike. Produkcia entropie. Onsagerov zakon. Difuzia 
    a sedimentacia. Transportne procesy v roztokoch elektrolytov. Systemy 
    s rozhraniami, elektrochemicke procesy na membranach. Spriahnutie chemickych 
    reakcii s difuziou. 
    
    
    NEROVNOVAZNE JADROVE REAKCIE
    RNDr. Emil Betak, DrSc. (KJF)                  2/ 0 Z     -
    
    Opisy priebehu jadrovych reakcii a ich suvislosti (nahodne prechadzky, 
    riadiace rovnice). Casovy vyvoj velicin pocas jadrovej reakcie. Emisia 
    klastrov.Dynamika reakcii tazkych ionov pri nizkych energiach. Prenos hmoty 
    a naboja, riadiace rovnice, Fokkerova-Planckova rovnica. Ine kineticke 
    rovnice pre jadrove reakcie a prechod k vyssim energiam.
    
    
    NEROVNOVAZNE SYSTEMY
    prof. RNDr. Julius Krempasky, DrSc. (UF)        -        3/ 1 Z
    
    Nelinearna dynamika systemov, kvalitativna analyza evolucnych rovnic a ich 
    riesenia. Systemy s moznostou vzniku casovych oscilacii, priestorovych 
    struktur, fazovych prechodov, prip. Inych novych kvalit (selekcia). 
    Deterministicky chaos nezivych a zivych systemov.
    
    
    NEUROPOCITANIE
    RNDr. Lubica Benuskova, CSc. (UI)               -        2/ 2 Z
    
    Sylabus pozri v informatike.
    
    
    NEUTRINOVA FYZIKA
    doc. RNDr. Julius Vanko, PhD.                  2/ 0 Z     -
    
    Historicky uvod. Leptonove generacie, dvojkomponentne neutrino. Diracovske 
    a majoranovske neutrino. Oscilacie neutrin v klasickom a MSW modeli, 
    experimenty. Dvojity beta rozpad. Priame meranie hmotnosti neutrina. Hmotne 
    neutrina v slabych rozpadoch. Slnecne, atmosfericke a kozmicke neutrina. 
    Problem skrytej hmoty vo vesmire. Interakcie neutrin s leptonmi a kvarkami. 
    Neutrinove zvazky na urychlovacoch.
    
    
    NUMERICKE METODY (BMF)
    doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc.                 1/ 1 Z     -
    
    Interpolacia, splajny, metoda najmensich stvorcov, rovnomerna aproximacia. 
    Numericke derivovanie a integrovanie. Numericke riesenie obycajnych 
    a parcialnych diferencialnych rovnic prveho a druheho radu. Tvorba linearnych 
    deskriptivnych modelov. 
    
    
    NUMERICKE METODY 2
    RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc.                2/ 0 Z     -
    
    (Pokracovanie povinneho kurzu Numericke metody 1 pre geofyzikov). Jordanove 
    formy, minimalne polynomy, rozklady matic, normy matic. Vlastnohodnotovy 
    problem pre symetricke a vseobecne matice. Matice specialnych tvarov 
    (Hessenberg), LR a LQ rozklad, Grevillov algoritmus. Moznosti paralelizacie, 
    netradicny pohlad na Gaussovu eliminaciu a transformaciu matic. Invertovanie 
    matic, inverzia po blokoch, Schurov algoritmus. Pseudoinverzne matice a suvis 
    s metodou najmensich stvorcov. QR-rozklad pre obdlznikove matice. Presnost 
    a numericke chyby.
    
    
    NUMERICKE METODY A POCITACOVE SIMULACIE
    doc. RNDr. Miroslav Grajcar, CSc.               -        2/ 0 Z
    
    Numericke riesenie algebraickych a transcendentnych rovnic. Maticovy pocet 
    a riesenie susta-vy linearnych rovnic. Interpolacia a extrapolacia. 
    Aproximacia - metoda najmensich stvorcov. Kubicky splajn - derivovanie 
    a integrovanie experimentalnych kriviek. Numericke derivovanie 
    a integrovanie. Numericke riesenie obycajnych a parcialnych diferencialnych 
    rovnic. Rychla Fourierova transformacia. Simplexova metoda hladania minima 
    funkcie. Simulacie Monte Carlo.
    
    
    NUMERICKE METODY V ASTRONOMII 2
    RNDr. Jozef Klacka, PhD.                       2/ 1 Z     -
    
    Vypocet derivacie. Numericke integrovanie. Obycajne diferencialne rovnice. 
    Parcialne diferencialne rovnice. Integralne rovnice. Priklady su vyberane 
    z roznych oblasti astrofyziky.
    
    
    NUMERICKE METODY V DYNAMIKE TEKUTIN
    doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc.               -        2/ 0 Z
    
    Rovnice pre nestlacitelnu, stlacitelnu, viskoznu kvapalinu, rovnica pre viry, 
    prudova funkcia, explicitne a implicitne konecno-diferencne schemy, jedno 
    a viackrokove schemy, konzervativne schemy, metoda kontrolneho objemu, 
    relaxacne, ADI, MAC, ALE schemy, stabilita a pouzitie v problemoch obtekania, 
    tecenia v kanaloch, Benardovej vrstve, razovych vln, nadzvukovych tokov.
    
    
    NUMERICKE METODY V JADROVEJ FYZIKE 2
    doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Aproximacia racionalnymi funkciami, aproximacia trigionometrickymi radmi, 
    riesenie linearnych algebraickych rovnic, riesenia nelinearnych rovnic, 
    interpolacia, extrapolacia, integracia funkcii, specialne funkcie (gama, beta 
    funkcie, faktorialy), nahodne cisla, triedenie, minimalizacia a maximalizacia 
    funkcii. Sirenie chyb. Fourierova transformacia, obycajne a parcialne 
    diferencialne rovnice. Sucastou prednasky su cvicenia na pocitaci.
    
    
    NUMERICKE METODY V MECHANIKE KONTINUA
    RNDr. Ing. Pavel Kostecky, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Zakladne rovnice fyzikalnych procesov v mechanike kontinua: linearna 
    elasticita, vedenie tepla, rovnice prudenia. Numericke metody: metoda 
    konecnych prvkov, okrajove podmienky, casova diskretizacia, tvorba sieti 
    a ich optimalizacia. Metoda pohyblivych prvkov (ulohy obsahujuce cas). Metoda 
    okrajovych prvkov pre stac. a nestac. pripady. Algoritmy pre riesenie 
    riedkych matic. Uvod do nelinearnych uloh.
    
    
    OBJECT-ORIENTED SOFTWARE DEVELOPMENT
    Dr. Josef Withalm (KRF)                        2/ 0 Z     -
    
    Abstraktne datove typy (ADT), objekty, triedy, dedicnost, polymorfizmus. 
    Prehlad objektovo orientovanych jazykov: C++, Smalltalk80, Eiffel, 
    ObjectChill. Objektovo orientovana analyza a design.
    
    
    OBRATENE ULOHY V GEOFYZIKE
    doc. RNDr. Milan Hvozdara, DrSc. (KGF)          -        2/ 2 Z
    
    Obratene ulohy gravimetrie a magnetometrie pre homogennu gulu, homogenny 
    valec, vseobecne dvojrozmezne a trojrozmerne telesa, multipolova analyza. 
    Obratene ulohy geoelektriny pre horizontalne zvstvenu Zem i lokalne 
    vodivostne nehomogenity. Obratene ulohy seizmologie pre sfericku 
    i horizontalne zvrstvenu Zem (Wiechert-Herglotzova metoda). 
    
    
    ODBORNA PRAX
    RNDr. Jozef Kaluzay, CSc.                       -        0/ 2 Z
    
    Predmet je urceny len pre posluchacov specializacie Optika a optoelektronika. 
    V priebehu semestra sa bude student zucastnovat na praktickej realizacii 
    niektoreho z experimentov, prebiehajucich v laboratoriach katedry optiky, 
    t.j. z oblasti kvantovej elektroniky, holografie a interferometrie, optickeho 
    spracovania informacie, vlaknovej optiky (podla potreby katedry). Po dohode 
    so zodpovednym pracovnikom KO mozno vykonat odbornu prax aj na vhodnom 
    mimofakultnom pracovisku (3 tyzdne pocas skusobneho obdobia) na vlastne 
    naklady studenta.
    
    
    ODPADY
    Ing. Eva Chmielewska, CSc. (PIFUK), L. Krasnec (PIFUK)
                                                   1/ 1 Z     -
    
    Tematicka napln predmetu je: vyklad nariadenia vlady SR z 29.9.1992 
    o nakladani s odpadmi, zaradenie odpadov podla katalogu odpadov, uprava - 
    spracovanie - recyklacia - zneskodnovanie odpadov, likvidacia odpadov 
    spalovanim, skladkovanim a neutralizaciou, technologie likvidacie odpadov zo 
    zahranicia s taziskom na biodegradaciu (solidifikacia, vitrifikacia, venting, 
    extrakcia, prepieranie, termicke metody a ine), klasifikacia triedy skladok, 
    legislativa MZP SR pre nakladanie s odpadmi. Na seminaroch sa uvedene temy 
    podrobnejsie rozoberu a budu dokumentovane ilustracnym materialom. 
    
    
    OPTICKA SPEKTROSKOPIA
    RNDr. Zuzana Zabudla                           2/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy vzniku optickych spektier. Energeticke hladiny molekul. Emisna 
    a absorpcna spektroskopia. Zakladne pojmy laserovej spektroskopie. Metody 
    a technika experimentu.
    
    
    OPTICKE A ELEKTRICKE JAVY V ATMOSFERE
    RNDr. Jan Hrvol, CSc.                          2/ 0 Z     -
    
    Obsah prednasky tvori vyklad beznych optickych a elektrickych javov 
    pozorovanych v atmosfere (halove javy, duha, blesk, atd.) s dorazom na 
    fyzikalnu podstatu a vztahy uvedenych javov k dalsim meteorologickym 
    faktorom.
    
    
    OPTICKE METODY SPRACOVANIA INFORMACIE
    RNDr. Dagmar Senderakova, CSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Strucny prehlad zakladnych poznatkov vlnovej optiky. Linearny priestorovo 
    invariantny prenosovy opticky system (OS) a jeho prenosova charakteristika. 
    Fourierova transformacia, konvolucia a korelacia v koherentnom OS. Zakladne 
    prvky koherentneho OS. Priestorovo-frekvencny holograficky filter. 
    Identifikacia obrazov. Nekoherentne systemy optickeho spracovania informacie.
    
    
    OPTIKA TENKYCH VRSTIEV
    prof. RNDr. Anton Strba, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Fresnelove vztahy a ich rozbor. Odraz a lom svetla na jednej tenkej 
    dielektrickej vrstve. Sustavy tenkych vrstiev. Interferencne filtre 
    a zrkadla. Tenke kovove vrstvy. Meranie a vytvaranie tenkych vrstiev 
    v optike.
    
    
    OPTOELEKTRONIKA 1
    doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc.               -        2/ 0 Z
    
    Svetelne javy v izotropnom a anizotropnom prostredi. Opticke vlnovody, 
    elektromagneticka teoria dielektrickych optickych vlnovodov, planarne 
    symetricke a asymetricke vlnovody. Opticke vlakna - gradientne, so skokovou 
    zmenou indexu lomu, utlm, disperzia a vlaknove senzory. 
    
    
    ORGANIZACNE SPRAVANIE
    (FMUK)                                         2/ 2 Z     -
    
    Sylabus pozri v matematike.
    
    
    POCITACOVA FYZIKA
    RNDr. Jan Ftacnik, CSc.                         -        2/ 2 Z
    
    Numericke riesenie obycajnych a parcialnych diferencialnych rovnic 
    (Newtonovej, Poissonovej, difuzie, Schrodingerovej). Metoda Monte-Carlo. 
    Spracovanie experimentalnych dat.
    
    
    POCITACOVA SIMULACIA MOLEKULOVYCH SYSTEMOV
    doc. RNDr. Jan Urban, CSc.                      -        2/ 2 Z
    
    Uvod do pocitacovej simulacie. Modelove systemy a interakcne potencialy. 
    Monte Carlo simulacie. Molekulova dynamika. Technika pripravy Monte Carlo 
    programov a programov pre molekulovu dynamiku. Analyza vysledkov. Aplikacie 
    MC a molekulovej dynamiky na biologicke molekuly.
    
    
    POCITACOVE METODY 2
    RNDr. Ladislav Rosenberg                       1/ 1 Z     -
    
    Vyberova prednaska len pre studentov 4.rocnika KGF. Uvod do OS Unix. Praca 
    s balikom PVM. Vyzaduje sa ovladanie jazyka F77 alebo C.
    
    
    POCITACOVE PRAKTIKUM
    RNDr. Jan Ftacnik, CSc.                         -        0/ 2 Z
    
    Podla dohovoru s posluchacmi.
    
    
    POCITACOVE SIETE
    Mgr. Peter Rosinsky                             -        2/ 0 Z
    
    Historia a vyvoj sieti. Typy sieti z hladiska topologie, prenosoveho media, 
    architektury. Vrstvove clenenie sietovych prenosovych systemov. Fyzicka 
    vrstva, vrstva protokolov, vrstva aplikacii. Siete typu ethernet. Protokoly 
    IPX/SPX, TCP/IP. Novellovska siet. Internet. Prakticke aplikacie.
    
    
    PRAKTICKA ANALYZA SPEKTIER
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc.               3/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy o spektrach, typy spektier, sposoby praktickej a teoretickej 
    analyzy, priklady analyzy roznych typov spektier. 
    
    
    PRAKTICKE VYUZITIE LASEROV
    RNDr. Pavel Vojtek, CSc.                       2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalne principy vyuzitia laserov v roznych vednych odboroch, ako aj 
    v mnohych oblastiach praxe. Analyticke metody, technologicke procesy, prenos 
    a uchovanie informacii, medicina, umenie a pod. Vyber typov laserov pre 
    jednotlive oblasti vyuzitia. Volba optimalnych parametrov a orientacia 
    v komercnych typoch laserov.
    
    
    PRAKTIKUM Z FYZIKY TUHYCH LATOK
    RNDr. Jan Gregus, PhD., doc. RNDr. Edmund Dobrocka, CSc.
                                                    -        0/ 3 KZ
    
    V teoretickom uvode su vysvetlene zakladne pojmy krystalografie - 
    krystalograficka sustava, prvky symetrie, elementarna a primitivna bunka, 
    Millerove a difrakcne indexy. Dalej su vysvetlene geometricke principy 
    difrakcie - Laueho difrakcne podmienky, vyuzitie reciprocnej mriezky pri 
    popise difrakcie, Ewaldova konstrukcia, Braggova rovnica. V praktickej casti 
    su precvicene styri zakladne ulohy :
    1. Analyza polykrystalickeho materialu Debyeovou - Scherrerovou metodou - 
    identifikacia neznamej latky.
    2. Metoda otacaneho krystalu.
    3. Orientacia krystalu Laueho metodou.
    4. Stanovenie mriezkoveho neprisposobenia epitaxnej vrstvy.
    5. Meranie merneho odporu metodou van der Pauwa.
    6. Meranie merneho odporu vysokoteplotnou indukcnou metodou.
    7. Absorpcia a luminiscencia rubinu.
    
    
    PRAKTIKUM Z MIKROVLN
    doc. RNDr. Andrej Tirpak, CSc.                  -        0/ 3 KZ
    
    Vysetrovanie cinnosti reflexneho klystrona, vysetrovanie stojatych vln vo 
    vlnovode, meranie reaktancii a susceptancii, prisposobovanie impedancii. 
    Meranie kvality dutinovych rezonatorov, vysetrovanie vlastnosti smerovych 
    odbocnic, feritoveho izolatora a feritoveho cirkulatora. Meranie smeroveho 
    diagramu a zisku pravouhlej lievikovitej anteny. Vysetrovanie dielektrickych 
    vlastnosti materialov na mikrovlnach. Vysetrovanie interakcie mikrovlnoveho 
    pola s latkou (elektronova paramagneticka rezonancia).
    
    
    PRAKTIKUM Z MONITOROVANIA RADIOAKTIVITY V ZIVOTNOM PROSTREDI
    RNDr. Karol Holy, CSc., RNDr. Ivan Sykora, PhD., doc. RNDr. Martin Chudy, 
    CSc., RNDr. Alexander Sivo
                                                    -        0/ 5 Z
    
    Stanovenie koncentracie 232Th, 226Ra a 40K v prirodnych vzorkach metodou 
    polovodicovej gama spektrometrie. Meranie 3H kvapalnou scintilacnou 
    spektrometriou. Meranie 14C plynovym proporcionalnym detektorom. Stanovenie 
    koncentracie 222Rn v podnom vzduchu a vo vode. Stanovenie objemovej aktivity 
    226Ra vo vode emanometrickou metodou. Alfa spektrometricke stanovenie 
    koncentracie 218Po a 214Po v ovzdusi pobytovych priestorov. Stanovenie celkovej 
    aktivity alfa prirodnej vzorky.
    
    
    PRAVDEPODOBNOSTNE VYPOCTY SEIZMICKEHO OHROZENIA A TECHNOLOGICKEJ 
    SPOLAHLIVOSTI
    RNDr. Ladislav Rosenberg                       2/ 0 Z     -
    
    Vyberova prednaska len pre studentov 4.rocnika KGF. Definicie a zakladne 
    pojmy metodiky PSA, metoda stromu poruch, metoda stromu udalosti. Analyza 
    booleovskych funkcii - Shannonova dekompozicia, metoda minimalnych kritickych 
    rezov, zakladne algoritmy - MOCUS, CARA, vylepseny CARA. Popis vstupnych 
    udalosti. Neurcitostna analyza a citlivostna analyza, metody Monte Carlo, 
    Latin hypercube sampling. Existujuci software. IRRAS, Risk Spectrum, nas 
    software. Vypocet seizmickeho ohrozenia. Seizmicke ohrozenie, seizmicke 
    riziko, variabilita v datach seizmologickych databaz a dalsich vstupnych dat. 
    Metodika vypoctu seizmickeho ohrozenia. Generatory nahodnych cisel. Metoda na 
    spracovanie neurcitosti vstupnych dat. Metoda logickeho stromu, Metoda Monte 
    Carlo, Metoda Latin Hypercube Sampling. Ukazky programov.
    
    
    PREMENNE HVIEZDY
    RNDr. Jozef Ziznovsky, CSc. (AU)                -        2/ 0 Z
    
    Definicia premennosti, fyzikalne premenne, pravidelne, nepravidelne, rotacia 
    hviezd, konvekcia, magneticke pole, pulzacia hviezd, hviezdny vietor, 
    asteroseizmologia, premennost hviezd v roznych oblastiach H - R diagramu.
    
    
    PREVODNIKY A RIADENIE EXPERIMENTU
    doc. RNDr. Pavel Sura, CSc.                    2/ 0 Z     -
    
    Prevodniky neelektrickych velicin na elektricke, analogove spracovanie 
    signalu, prevodniky A/D a D/A, prenos cislicoveho signalu do pocitaca, 
    standardne rozhrania, riadenie experimentu pocitacom.
    
    
    PRINCIPY APLIKACIE TUNELOVEJ SPEKTROSKOPIE
    doc. RNDr. Andrej Plecenik, CSc. (KFTL)        2/ 0 Z     -
    
    Tunelove javy v tuhych latkach. Teoreticke zaklady tunelovych javov v kovoch 
    a supravodicoch. Charakterizacia elektrickych vlastnosti povrchov kovov, 
    polovodicov a supravodicov. Fyzikalne vlastnosti povrchovych vrstiev 
    vysokoteplotnych supravodicov. Tunelovanie vo vysokoteplotnych supravodicoch, 
    tunelova spektroskopia a neelasticka tunelova spektroskopia.
    
    
    PROGRAMOVACI JAZYK C++
    RNDr. Peter Fabo                                -        2/ 0 Z
    
    Data v C++. Triedy, objekty triedy, smerniky a referencie. Overloading 
    a Operator Overloading. Dedenie. Virtualne funkcie. Abstraktne triedy.
    
    
    PROGRAMOVACIE JAZYKY
    RNDr. Ladislav Rosenberg                        -        2/ 0 Z
    
    Vyberova prednaska pre studentov 3. rocnika KGF. Programovaci jazyk C, 
    zaklady objektovo orientovaneho jazyka C++. Zaklady programovacieho jazyka 
    Fortran77, vstupno-vystupne prikazy. Praca s kniznicami pri vedecko-
    technickych vypoctoch. Prevadzka jazykov pod operacnym systemom Linux.
    
    
    RADIACNA BIOFYZIKA
    prof. RNDr. Dusan Chorvat, DrSc.               2/ 0 Z     -
    
    Interakcia ziarenia s makromolekulami v suchom stave a vodnom prostredi, 
    radikalove reakcie, ucinok ziarenia na bunky a velke systemy, modelovanie 
    ucinku ziarenia na cloveka, hygienicke aspekty.
    
    
    RADIACNA CHEMIA
    RNDr. Jozef Kuruc, CSc. (PIFUK)                4/ 0 Z     -
    
    Zakladne veliciny a jednotky v radiacnej chemii, zdroje ionizujuceho 
    ziarenia, interakcia ionizujuceho ziarenia s hmotou, dozimetria, 
    experimentalne metody v radiacnej chemii, primarne procesy a primarne 
    produkty v radiacnej chemii, radiacnochemicke reakcie a ich vyuzitie, 
    biologicke ucinky ionizujuceho ziarenia.
    
    
    RADIACNA ENVIRONMENTALNA FYZIKA
    RNDr. Karol Holy, CSc.                         2/ 0 Z     -
    
    Zdroje ionizujuceho ziarenia v biosfere. Ekologicky vyznamne radionuklidy, 
    ich distribucia a transport v prirode. Radon vo vonkajsej atmosfere a 
    v pobytovych priestoroch, riziko expozicie. Jadrovo-analyticke metody 
    sledovania kontaminacie zivotneho prostredia a environmentalnych procesov. 
    Environmentalne pravo, narodne predpisy a medzinarodne doporucenia pre 
    ochranu pred ionizujucim ziarenim.
    
    
    RADIOAKTIVITA V ZIVOTNOM PROSTREDI
    RNDr. Alexander Sivo                           2/ 0 Z     -
    
    Zdroje radioaktivity v prirode. Kozmogenne, terigenne, radiogenne 
    a antropogenne radionuklidy. Radionuklidy produkovane pri skuskach jadrovych 
    bomb a jadrovymi energetickymi zariadeniami. Prirodne rezervoare 
    radionuklidov. Transport radionuklidov. Prechodove koeficienty. Metody 
    registracie radionuklidov v zivotnom prostredi. Radioaktivita a clovek.
    
    
    RADIOGEOCHRONOLOGIA
    RNDr. Vladimir Hlinka                           -        2/ 0 Z
    
    Radioaktivita prostredia. Klasifikacia a geneza radioizotopov. Kozmicke 
    ziarenie. Meranie radioaktivity. Metody stanovenia veku mineralov, Zeme, 
    slnecnej sustavy. Radioaktivita mimozemskych telies. Prakticke cvicenia 
    merania radioaktivity mineralov. Stanovenie uranu, thoria, radiodraslika 
    a radiouhlika.
    
    
    RADON - MERANIE A RIZIKO
    RNDr. Karol Holy, CSc.                         2/ 0 Z     -
    
    Zdroje radonu. Rovnovazny faktor F. Radon vo vonkajsej atmosfere, sezonne 
    a denne variacie. Transportne procesy. Radon v bytoch, v stavebnych 
    materialoch, vo vodach. Metody merania: aktivne a pasivne detektory. 
    Kalibracia a standardizacia. Rizika z radonovej expozicie. Strategia pre 
    kontrolu radonovych urovni. 
    
    
    REAKTOROVA FYZIKA
    doc. RNDr. Matej Florek, CSc.                   -        2/ 0 Z
    
    Zaklady reaktorovej fyziky. Kriticka rovnica v dvojgrupovom priblizeni. 
    Reaktor v stacionarnych a prevadzkovych podmienkach. Heterogenna struktura 
    aktivnej zony, reflektor, teplotne koeficienty reaktivity, xenonova otrava 
    a zastruskovanie reaktora, dlhodoba kinetika reaktora. Dynamika jadrovych 
    reaktorov. Zakladne typy energetickych reaktorov. 
    
    
    RENORMALIZACIA
    RNDr. Martin Mojzis, PhD.                       -        2/ 0 Z
    
    Renormalizacia bez nekonecien (suvis parametrov teorie s meranymi velicinami) 
    - renormalizacia hmotnosti, vlnovej funkcie, vazbovych konstant, 
    kontraclenova technika, renormalizacna grupa.
    Renormalizacia a nekonecna - struktura sluckovych integralov vo Feynmanovych 
    diagramoch, regularizacia, renormalizovatelnost. Priklady.
    
    
    REOLOGIA BIOLOGICKYCH TEKUTIN
    MUDr. P. Hubka (LFUK)                           -        2/ 0 Z
    
    Reologicke vlastnosti ludskej krvi, reometria viskoelastickych tekutin, vplyv 
    fyzikalnych a biologickych vlastnosti krvi na jej viskozitu, reologicke 
    vlastnosti synovialnych tekutin, zakladne rovnice pohybu vazkych tekutin, 
    fyzikalno-matematicke modely pulzacneho prudenia krvi v cievach, 
    hydrodynamicke aspekty vzniku arteriosklerozy.
    
    
    REPREZENTACIE LIEOVYCH GRUP VO FYZIKE 1
    RNDr. Marian Fecko, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Zakladne maticove Lieove grupy a ich Lieove algebry, reprezentacie grup 
    a algebier, konstrukcie s reprezentaciami (priamy sucet, sucin,...), 
    reprezentacie SO(3) v kvantovej mechanike, reprezentacie Lorentzovej grupy 
    a castice so spinom , SU(3), atd.
    Predpoklady: zaklady linearnej algebry.
    
    
    REPREZENTACIE LIEOVYCH GRUP VO FYZIKE 2
    RNDr. Marian Fecko, CSc.                       2/ 0 Z     -
    
    Akcie, G-priestory a homogenne priestory, fundamentalne polia, regularna 
    reprezentacia, nakrytia a viacznacne reprezentacie, reprezentacie Lorentzovej 
    grupy, bodkovane a nebodkovane spinory
    Predpoklady: reprezentacie Lieovych grup vo fyzike 1, trochu diferencialnej 
    geometrie (ta bezi sucasne ako Matematicka fyzika 2)
    
    
    SEIZMOLOGIA SILNYCH POHYBOV A LOKALNE EFEKTY ZEMETRASENI
    doc. RNDr. Peter Moczo, CSc. (KGF)              -        2/ 0 Z
    
    Klasifikacia efektov zemetraseni, makroseizmicke udaje, meranie a analyza 
    silnych pohybov, charakteristiky silnych pohybov, vplyv seizmickeho zdroja 
    a pohyby v blizkej zone, vplyv drahy sirenia a lokalnych geologickych 
    podmienok, vlnove polia v sedimentarnych strukturach, vlnove polia 
    v topografickych strukturach.
    
    
    SEMINAR Z HISTORIE FYZIKY
    doc. RNDr. Juraj Sebesta, CSc.                 0/ 2 Z     -
    
    Rozbor zakladnych diel klasikov fyziky: M. Kopernika, G. Galileiho, I. 
    Newtona, M. Faradaya, J. C. Maxwella, A. Einsteina, W. Heisenberga, E. 
    Schrodingera, N. Bohra, L. Boltzmanna. Studium archivnych materialov 
    o zaciatkoch fyziky na bratislavskej univerzite.
    
    
    SEMINAR Z POCITACOVEHO MODELOVANIA
    doc. RNDr. Ivan Haverlik, CSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Vybrane modely a ich pocitacova interpretacia, zostavovanie a tvorba takychto 
    modelov a niektore aplikacie. 
    
    
    SIRENIE ELEKTROMAGNETICKYCH VLN
    doc. RNDr. Sebastian Sevcik, CSc.               -        2/ 1 Z
    
    Maxwellove rovnice, materialove vztahy, rovinne vlny v bezstratovom 
    dielektriku a vo vodicoch, utlm, disperzia v dielektriku, v kovoch a 
    v plazme, disperzia v plazme s magnetickym polom (ionosfera), Appletonove 
    vztahy, disperzne krivky, sirenie radiovych vln, troposfericky rozptyl, 
    vybrane casti elektromagnetickeho sondovania Zeme, magnetoteluricke 
    sondovanie. 
    
    
    SIRENIE EXHALATOV V ATMOSFERE
    doc. RNDr. Dusan Zavodsky, CSc.                 -        2/ 1 Z
    
    Hmotnosti zemskych sfer, stredna doba zotrvania plynov a castic v atmosfere, 
    vertikalna vymena v atmosfere, vyvoj zemskej atmosfery, zdroje znecistovania 
    ovzdusia, znecistenie ovzdusia - lokalne, regionalne, kontinentalne 
    a globalne, transformacia primarnych atmosferickych primesi, fotochemicke 
    procesy v atmosfere, atmosfericky aerosol, vymyvanie atmosferickych primesi 
    zrazkami, rozptyl skodlivin v atmosfere, matematicke modely rozptylu, 
    monitorovanie znecistenia ovzdusia, legislativa ochrany ovzdusia.
    
    
    SLAPOVE JAVY A ELASTICKE VLASTNOSTI ZEME
    RNDr. Ladislav Brimich, CSc. (KGF)             2/ 0 Z     -
    
    1. Potencial indukovany slapovym vydutim Zeme - vztahy medzi Love-ovymi 
    cislami h a k a Shidovo cislo l. 2. Linearna, plosna a priestovova roztaznost 
    zemskej kory, sposobena slapovymi silami. 3. Kelvinova a Herglotzova teoria 
    zemskych slapov: sfericka elasticita, Kelvinova teoria pre homogennu 
    nestlacitelnu Zem, heterogenna a stlacitelna Zem, Takeuchiho integracna 
    metoda. 
    
    
    SLNECNA KORONA
    RNDr. Elena Dzifcakova, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Zakladne udaje o Slnku. Pristroje na pozorovanie slnecnej korony a ziskane 
    udaje. Interpretacia pozorovani korony vo vizualnej oblasti spektra. Cyklus 
    slnecnej aktivity v korone. Niektore ukazy v slnecnej korone. Protuberancie, 
    tranzienty, koronalne diery. Korona v radiovej a rontgenovej oblasti spektra. 
    
    
    SLNECNE ZIARENIE, JEHO VYUZITIE A INE ALTERNATIVNE ZDROJE ENERGIE
    RNDr. Elena Dzifcakova, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Spektrum slnecneho elektromagnetickeho ziarenia, slnecna energia, klimaticke 
    pomery v SR, slnecne energeticke systemy, vyuzitie slnecneho ziarenia pre 
    konkretne ucely, ekonomicke zhodnotenie slnecnych systemov, ine alternativne 
    zdroje energie.
    
    
    SPALOVACIE PROCESY A ICH VYUZITIE V ENERGETIKE A DOPRAVE
    doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc.                -        2/ 0 Z
    
    Vyznam energie, sucasny stav vyroby a spotreby energie, prognozy vyroby 
    a spotreby energie, klasifikacia energetickych zdrojov, energeticka bilancia 
    Zeme. Neobnovitelne zdroje energie, obnovitelne prvotne zdroje energie, 
    druhotne zdroje energie. Energeticke paliva (uhlie a jeho vlastnosti, 
    kvapalne paliva, plynne paliva, menejhodnotne a nahradne paliva). Zakladne 
    vlastnosti a popis spalovacieho procesu aplikovaneho v systemoch pre ucely 
    energetiky zameranej na vyrobu elektrickej energie, tepla, resp. v doprave. 
    Zakladne predstavy o horeni tuhych paliv, spalovanie vo vrstve, spalovanie na 
    roste, spalovanie vo fluidnej vrstve, recirkulacia dymovych plynov, 
    katalyticke spalovanie. Interny spalovaci motor a typy motorov (ottov motor, 
    dieslov motor a dalsie menej pouzivane motory). Palivove technologie, fluidne 
    spalovanie, splynovanie uhlia, skvapalnovanie uhlia, alkohol ako palivo, 
    elektrochemicke palivove clanky a generatory. Paroplynovy cyklus. Spalovacie 
    turbiny.
    
    
    SPECIALNE PRAKTIKUM Z PRUDENIA A VYBOJOV V PLYNOCH
    doc. RNDr. Ludovit Cervenan, CSc.               -        0/ 3 KZ
    
    Praktikum obsahuje ulohy z vakuovej fyziky ako napr. meranie tlakov tepelnymi 
    vakuometrami, cerpacie vlastnosti ROV, DOV, molekulovych sit, tvorba tenkych 
    vrstiev a pod. z vybojov v plyne su to problemy ako meranie kat. spadu 
    potencialu, meranie koncentracii nabitych castic, meranie pohyblivosti ionov, 
    kataforeza a pod.
    
    
    SPECIFIKA PRACE INTERDISCIPLINARNYCH TIMOV V MEDICINE
    MUDr. Ljuba Bacharova, CSc. (KBCHF)            3/ 0 Z     -
    
    Zlozenie interdisciplinarnych timov a dovody ich vytvarania. Zakladne 
    charakteristiky medicinskeho a zdravotnickeho prostredia: sposob 
    pregradualneho vzdelavania, system postgradualneho vzdelavania, stavovska 
    problematika, ochrana individualnych a osobnych udajov, lekarske tajomstvo, 
    postupy pri zavadzani novych diagnostickych a terapeutickych metod a problemy 
    s tym spojene: medicinske, legislativne, socialne, ekonomicke. System 
    struktury a riadenia zdravotnickych zariadeni, definovane pravomoci 
    a zodpovednosti. Osobnostne faktory medicinskych a zdravotnickych 
    pracovnikov. Vztah zavaznych klinickych doporuceni pre spravnu diagnosticku 
    a terapeuticku prax a klinicky vyskum.
    
    
    SPEKTROMETRIA VZBUDENYCH STAVOV JADIER
    doc. RNDr. Jaroslav Stanicek, CSc.             2/ 0 Z     -
    
    Procesy vyssich radov. Vnutorne brzdne ziarenie. Vnutorna tvorba e+e- parov. 
    Excitacia elektronoveho obalu atomu. Dvojfotonove prechody v jadrach. 
    Nezachovanie parity v jadrovych procesoch. Metodika experimentalneho vyskumu 
    procesov vyssich radov. Multifunkcna koincidencna spektrometria. Pristrojove 
    spektra ciarove a spojite. Matica spektralnej citlivosti.
    
    
    SPEKTROSKOPIA V ASTRONOMII
    RNDr. Elena Dzifcakova, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Uvod. Spektrum-objekt spracovanie. Astrospektrografy, interferometrie, 
    interreferencne filtre, detektory ziarenia. Fotoemulzia, jej chyby, 
    charakteristiky. Proces spracovania. Astronomicke emulzie. Mikrofotometer. 
    Redukcia fotografickej informacie. Fotoelektricky zaznam. Kalibracia na 
    vlnove dlzky. Kalibracia na kontinuum, absolutne jednotky. Instrumentalny 
    profil spektralneho pristroja. Redukcie o pristrojove efekty. Fourie-
    transformacie. Instrumentalne rozptylene svetlo. Atlasy spektier Slnka 
    a hviezd. 
    
    
    SPEKTROSKOPIA ZLOZITYCH MOLEKUL
    doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc.              -        2/ 0 Z
    
    Uvod do teorie molekulovych spektier, metody sledovania struktury a funkcie 
    biopolymerov: absorpcna spektroskopia, IC spektroskopia, fluorescencna 
    spektroskopia, spektroskopia kombinacneho rozptylu. Uvod do experimentalnej 
    techniky. Fourierovska spektroskopia. 
    
    
    SPRACOVANIE CASOVYCH RADOV A NUMERICKE FILTRE
    RNDr. Lubomir Turna, CSc.                       -        2/ 2 Z
    
    Nahodna premenna, spracovanie statistickych suborov: typy rozdelenia, 
    distribucna funkcia, hustota, podmienene rozdelenie, zavislost nahodnych 
    premennych, ciselne charakteristiky, limitne vety, charakteristicka funkcia, 
    funkcia od nahodnej premennej, bodovy odhad parametrov, interval 
    spolahlivosti, testy zhody, kriteria suhlasu.
    
    
    STATISTICKA RADIOFYZIKA
    doc. RNDr. Andrej Jarosevic, CSc.              2/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy teorie sumovych procesov, korelacna funkcia, spektralna 
    hustota. Gaussov chaoticky proces, Wienerova-Khintchienova teorema. Tepelny, 
    vystrelovy a blikavy sum. Sumovy odpor. Transformacia sumoveho signalu 
    linearnymi detektormi, zmiesavacom. Sumove vlastnosti.
    
    
    STATISTICKE ASPEKTY A MODELY JADROVYCH REAKCII
    RNDr. Emil Betak, DrSc. (KJF)                   -        2/ 0 Z
    
    Statisticky opis priebehu jadrovych reakcii a jeho predpoklady. Hustoty 
    stavov. Rezidualna interakcia a zrovnovaznovanie. Pravdepodobnost vyletu 
    a detailna rovnovaha. Sustava riadiacich rovin a "never-come-back" 
    aproximacia. Emisia nukleonov a lahkych klastrov (d, t, ? ). Mechanizmus 
    emisie ? kvant. Nukleon- -? konkurencia.
    
    
    STATISTICKE METODY V GEOFYZIKE
    RNDr. Lubomir Turna, CSc.                      3/ 2 Z     -
    
    Nahodna fukcia, spracovanie casovych radov: korelacna funkcia, rezy 
    a charakteristiky korelacnej funkcie, stacionarne a ergodicke procesy, 
    kanonicky rozklad a transformacia nahodnej funkcie a jej charakteristik, 
    filter a jeho operator, frekvencna charakteristika filtra.
    
    
    STOCHASTICKE PROCESY A SYSTEMY
    RNDr. Lubomir Turna, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Stochasticke integraly a diferencialy, riesenie stochastickych 
    diferencialnych rovnic a Markovove procesy, asymptoticke chovanie riesenia 
    stochastickej rovnice, stabilita rieseni stochastickych dif. rovnic, sustavy 
    stochastickych diferencialnych rovnic, stochasticke dif. rovnice bez ucinku.
    
    
    STRATEGICKY MANAZMENT
    (FMUK)                                         2/ 2 Z     -
    
    Sylabus pozri v matematike.
    
    
    STRUKTURA A VLASTNOSTI TUHYCH LATOK
    doc. RNDr. Svetozar Kalavsky, CSc.             3/ 2 Z     -
    
    Uvod. Krystaly, kvazikrystaly, amorfne latky, charakteristiky usporiadania, 
    procesy krystalizacie, zonove cistenie. Symetria krystalov. Symetria ako 
    grupa operacii, translacna symetria. Millerove symboly, reciprocna mriezka, 
    bodova symetria, konstrukcia systemu bodovych grup, limitne grupy, 
    priestorova symetria, konstrukcia systemu priestorovych grup. Priklady opisu 
    jednoduchych typovych krystalickych struktur. Studium struktury. Moznosti 
    zobrazovania a analyzy krystalickych struktur. Difrakcna metoda, amplituda 
    rozptylu, mriezkovy faktor, Laueho rovnice, Braggova rovnica, Ewaldova 
    konstrukcia, strukturny faktor, atomovy faktor, zakladne experimentalne 
    metody. Symetria a fyzikalne vlastnosti. Vztah symetrie a fyzikalnych 
    vlastnosti. Neumanov, Curieho a Voigthov princip, tenzorovy opis fyzikalnych 
    vlastnosti, polarne a axialne tenzory, symetricke tenzory 2. radu 
    a charakteristicke plochy. Javy popisovane tenzormi 3. a 4. radu.
    
    
    STRUKTURA HMOTY VO VESMIRE
    doc. RNDr. Pavel Palus, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Elementarne castice, system, interakcie. Sila nuklearna, elektromagneticka, 
    slaba a gravitacna. Pevna, plynna a plazmaticka zlozka vesmiru. Nove poznatky 
    ziskane z pozorovani Hubbleovho teleskopu.
    
    
    STYK MIKROPOCITACA S PROSTREDIM
    doc. Ing. Dusan Kollar, CSc.                   1/ 1 Z     -
    
    Ozrejmit funkcie a sposoby programovania stykovych obvodov umoznujucich 
    paralelny a seriovy prenos dat, obvodov casovaca, prevodnikov ADC a DAC, 
    obvodov umoznujucich DMA prenos dat a tiez sposoby obsluhy preruseni. 
    Prednaska je doplnena praktickymi cviceniami na objasnenie odprednasanej 
    latky. Prednaska nadvazuje na kurz "Zaklady technickeho a programoveho 
    vybavenia".
    
    
    SVETOVA EKONOMIKA
    (FMUK)                                          -        2/ 2 Z
    
    Ekonomicka interdependencia vo svetovej ekonomike. Internacionalizacne, 
    integracne a interdependencne procesy vo svetovej ekonomike, formy ich 
    prejavu. Medzinarodne tovarove vztahy, medzinarodna migracia pracovnych sil. 
    Medzinarodne kapitalove vztahy a menove vztahy. Medzinarodne financne vztahy. 
    Transnacionalne korporacie ako faktor medzinarodnej ekonomickej 
    interdependencie.
    
    
    SYMETRIE VO FYZIKE ELEMENTARNYCH CASTIC
    doc. RNDr. Julius Vanko, PhD.                   -        2/ 0 Z
    
    Invariantnost a symetria v kvantovej a relativistickej fyzike. Zakladne 
    vlastnosti Lieovych grup. Invariantnost voci grupovym transformaciam. Grupy 
    symetrii a ich fyzikalny vyznam. Izotopicky spin a podivnost. SU(2) a SU(3) 
    symetria. Kvarky a SU(3). Diskretne symetrie, parita, nabojove zdruzenie 
    a inverzia casu. Narusenie P, C, T a CP invariantnosti. Zjednotenie 
    interakcii, teorie Velkeho zjednotenia a supersymetrie.
    
    
    TECHNICKE KRESLENIE
    RNDr. Sona Kudlickova, CSc.                     -        2/ 0 Z
    
    Technicka normalizacia a technicke vykresy (normy STN ISO). Zaklady 
    technickeho zobrazovania, pravidla kotovania, rezy a prierezy. 
    
    
    TECHNIKA VYSOKYCH NAPATI A ZASADY BEZPECNEJ PRACE
    RNDr. Dusan Benovic, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Zdroje vysokeho napatia, nasobice napatia, zakladne vlastnosti dielektrik, 
    zasady bezpecnej prace na elektrickych zariadeniach, najnovsie predpisy BOZP 
    a PO, dolezite STN.
    
    
    TECHNOLOGIA PRE OPTIKU A OPTOELEKTRONIKU 1
    RNDr. Jozef Kaluzay, CSc.                       -        2/ 0 Z
    
    Metody ziskavania nizkych tlakov. Konstrukcia vakuovych aparatur. Ziskavania 
    nizkych teplot a ich meranie. 
    
    
    TECHNOLOGIA PRE OPTIKU A OPTOELEKTRONIKU 2
    RNDr. Jozef Kaluzay, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Metody pripravy tenkych vrstiev. Technologie nizkotlakovej plazmy. 
    Technologia krystalickych materialov. Vrstevnate prostredie v optike 
    a optoelektronike.
    
    
    TECHNOLOGIE NA CISTENIE OVZDUSIA
    doc. RNDr. Marcela Morvova, CSc.                -        2/ 0 Z
    
    Typy exhalatov s ohladom na moznosti ich cistenia. Technologie cistenia 
    odpadnych plynov podla skupin: Odprasovanie exhalatov, desulfuracia, 
    denitrifikacia, denox procesy, likvidacia VOC, deodoracia, odstranovanie 
    kyslosti plynov (najma HCl), odstranovanie dalsich zloziek mimo skupin. 
    Problemy uplnej resp. ciastocnej recyklacie. Problemy zamerane na znizenie 
    toxicity produktov. Sekundarne vyuzitie produktov.
    
    
    TEORETICKE ZAKLADY SPEKTROSKOPICKYCH METOD
    doc. Ing. Pavol Mach, CSc.                     2/ 0 Z     -
    
    Casovo zavisle stavy a spektr., vibracia a rotacia dvojatomovych molekul, 
    rotacia polyatomickych molekul, vibracia polyatomickych molekul, uvod do 
    rezonancnych metod.
    
    
    TEORIA GRUP VO FYZIKE TUHYCH LATOK
    RNDr. Vladimir Urban                           2/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy z teorie grup. Teoria reprezentacii. Reprezentacie bodovych, 
    priestorovych, diskretnych a spojitych grup. Symetria v kvantovej mechanike 
    a fyzike tuhych latok. Stavy atomu a snimanie degeneracie. Medzihladinove 
    prechody. Kmity molekuly a krystalickej mriezky. Clefsch-Gordonove 
    koeficienty a 3-j symboly. Symorfne a nesymorfne priestorove grupy. 
    
    
    TEORIA JEDNODIMENZIONALNEHO ELEKTRICKEHO PLYNU V KVANTOVYCH DROTOCH
    RNDr. Milan Mosko, CSc. (KFTL)                 2/ 0 Z     -
    
    Jednodimenzionalne (1D) systemy, kvantove droty. Neinteragujuce 1D elektrony 
    v atomarnej retiazke, dielektricka funkcia, tienenie fononov, Peierlsov 
    prechod kov - izolant. Interagujuce 1D elektrony v atomarnej retiazke, 
    Hubbardov gap. Volne 1D elektrony s Hartree - Fockovou interakciou, Fermiho 
    a Luttingerova kvapalina. Kvantovy transport 1D elektronov, univerzalna 
    Boltzmanova rovnica, Monte Carlo simulacia.
    
    
    TEORIA MNOHONUKLEONOVYCH SYSTEMOV
    RNDr. Fedor Simkovic, CSc.                      -        2/ 0 Z
    
    Nukleon-nukleonova interakcia. Priblizenie Hartree Focka a Hartree-Fock-
    Bogolyubova. Vypocet vybudenych stavov jadier a jadrovych prechodov 
    (mnohocasticovych Greenovych funkcii) metodami QRPA a renormalizacnej QRPA. 
    Jadrove giganticke rezonancie. Schematicke modely.
    
    
    TEORIA NAHODNYCH FUNKCII A JEJ VYUZITIE V METEOROLOGII 1
    RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK)             -        2/ 0 Z
    
    Zakladne pojmy z teorie nahodnych funkcii. Charakteristiky nahodnych funkcii 
    a ich vlastnosti. Stanovenia charakteristik nahodnych funkcii zo suborov 
    nameranych udajov. Vlastnosti korelacnych funkcii a ich vyuzitie pri analyze 
    vysledkov meteorologickych merani. Nahodne polia. Statisticka struktura 
    meteorologickych nahodnych poli.
    
    
    TEORIA NAHODNYCH FUNKCII A JEJ VYUZITIE V METEOROLOGII 2
    RNDr. Frantisek Matejka, CSc. (KMK)            2/ 0 Z     -
    
    Extrapolacia, interpolacia a filtracia nahodnych funkcii. Priklady optimalnej 
    linearnej extrapolacie meteorologickych procesov. Vyuzitie teorie nahodnych 
    funkcii pri optimalizacii experimentu v meteorologii. Spektralna analyza 
    nahodnych funkcii a nahodnych poli. Niektore vysledky spektralnej analyzy 
    nahodnych poli meteorologickych prvkov. Simulacia stochastickych procesov. 
    Principy tvorby stochastickych modelov. Simulacne modely pocasia a klimy.
    
    
    TEORIA ZIARENIA
    RNDr. Eduard Masar, CSc.                        -        2/ 0 Z
    
    Ziarenie systemu nabitych castic v priblizeni elektrickeho dipolu, 
    elektrickeho kvadrupolu a magnetickeho dipolu v kvazistatickej a vlnovej 
    zone. Radiacne trenie. Prirodzena sirka spektralnych ciar (klasicka teoria). 
    Rozptyl elmag. vln volnym a viazanym nabojom. Hranice pouzitelnosti klasickej 
    teorie ziarenia. Rozklad elmag. pola na oscilatory. Kvantovanie systemu atom 
    + pole ziarenia. Prirodzena sirka spektralnych ciar (kvantova teoria). 
    Spontanna a stimulovana emisia. Sirenie svetla vo vakuu. Interferencia 
    svetla. Rozptyl ziarenia volnym nabojom.
    
    
    TRANSFORMACIA LASEROVEHO ZIARENIA V PLYNOCH
    RNDr. Zuzana Zabudla                           2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalne principy nelinearnej optiky plynov. Generacia UV, VUV a makkeho 
    rontgenovskeho ziarenia metodami nelinearnej optiky. Transformacia IC 
    ziarenia v atomarnych a molekularnych plynoch. Generacia vyssich harmonickych 
    a posuv frekvencii na vibracnych nelinearitach molekul. Obracanie vlnoveho 
    frontu laseroveho ziarenia v nelinearnych plynovych prostrediach.
    
    
    URCOVANIE SKRYTYCH PERIODICIT
    RNDr. Lubomir Turna, CSc.                       -        2/ 0 Z
    
    Linearne a nelinearne selektivne transformacie polyharmonickych funkcii, 
    stredovanie funkcie za skusobnu periodu, demodulacia, korelacne metody, 
    selektivne transformacie polyharmonickych funkcii za pritomnosti sumu. Odhad 
    parametrov periodicit, odhad frekvencii korelacnou metodou, vyhladavanie 
    periodicit cez odhad spektralnej hustoty, pouzitie metody konecnych 
    diferencii a sum, odvodenie frekvencnej rovnice pomocou diferencialnych metod 
    a retazovych zlomkov, odlisnosti a suvislosti s Fourierovou analyzou.
    
    
    URYCHLOVACE CASTIC
    prof. RNDr. Branislav Sitar, DrSc.              -        2/ 0 Z
    
    Preco sa pouzivaju urychlovace. Linearne urychlovace elektrostaticke. 
    Linearne urychlovace rezonance. Cyklicke urychlovace: cyklotron, fazotron, 
    mikrotron, betatron, synchrotron, synchrofazotron. Silna fokusacia. Popis 
    pohybu castic v urychlovaci, podmienky stability. Vyvedene zvazky. Protibezne 
    zvazky. Urychlovacie a akumulacne komplexy.
    
    
    UVOD DO BIOLOGIE
    RNDr. Melania Babincova, CSc.                   -        4/ 0 Z
    
    Obecne vlastnosti zivych sustav, struktura a funkcia bunky, jednobunkove 
    a mnohobunkove organizmy, rozmnozovanie, evolucia a jej mechanizmy. 
    
    
    UVOD DO BIOMECHANIKY
    RNDr. Melania Babincova, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Predmet biomechaniky, biomechanika bunkovej membrany a tvar bunky, 
    biomechanika tkaniv v ludskom organizme, pohybovy aparat - system kosternych 
    svalov, termomechanicke aspekty svalovej kontrakcie, klbove spojenie, aktivny 
    pohyb klbu, silove posobenie na prvky skeletu viskozno - elasticke vlastnosti 
    telovych tekutin - deformacia zil, elasticke vlastnosti ciev, srdce ako 
    pumpa, biomechanika sluchu a funkcie ucha, teoria sluchu, mechanika dychania, 
    biomechanika traviaceho ustrojenstva, mechanika zaludka a criev, nervoveho 
    tkaniva, aplikacie biomechaniky v medicine. 
    
    
    UVOD DO FYZIKY ELEMENTARNYCH CASTIC 1,2
    doc. RNDr. Anna Zuzana Dubnickova, DrSc.       2/ 0 Z    2/ 0 Z
    
    Interakcie, symetrie, kvantove cisla, zakony zachovania, systematika EC. 
    Dynamika EC - rozpady a reakcie. Rezonancie. Kvarkova struktura hadronov. 
    Hlbokonepruzny rozptyl leptonov na nukleonoch. Partony. Uvod do kvantovej 
    teorie pola pre pesich - vypocet sirok rozpadu a diferencialnych ucinnych 
    prierezov EC interagujucich elektromagneticky a silne.
    
    
    UVOD DO NUKLEARNEJ GEOFYZIKY
    doc. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.                2/ 0 Z     -
    
    Zakladne poznatky o nukleosynteze. Primordialne, antropogenne a kozmogenne 
    nuklidy. Princip modernych radiometrickych metod (datovanie, studium erozie, 
    katastroficke procesy). Postavenie Zeme v slnecnej sustave. Izotopy olova, 
    chronometer slnecnej sustavy. Vesmir a chemicke prvky v nom, vzajomne 
    suvislosti.
    
    
    UVOD DO STANDARDNEHO MODELU
    RNDr. Martin Mojzis, PhD.                      4/ 0 Z     -
    
    Opakovanie a doplnenie niektorych tem z kvantovej teorie pola - 
    renormalizacia, kalibracne teorie, spontanne narusenia symetrie, Higgsov 
    mechanizmus. Kvantova chromodynamika - formulacia teorie, poruchova teoria, 
    neporuchove pristupy. Elektroslabe interakcie - Fermiho teoria, V-A teoria, 
    GWS teoria. Vypocet niektorych procesov v ramci standardneho modelu.
    
    
    UVOD DO STUDIA POLOVODICOVYCH HETEROSTRUKTUR
    RNDr. Jan Gregus, PhD.                         2/ 0 Z     -
    
    Prednaska oboznami posluchacov s niektorymi technologiami pripravy tenkych 
    vrstiev (v historickom slede t.j. naparovanie, naprasovanie, (CVD, MOCVD, 
    MBE, HWE ...), konstrukciou zariadeni, problemami rastu a zakladnymi metodami 
    pouzivanymi na analyzu tychto vrstiev (napr. RHEED, SIMS, XPS, UPS atd.). 
    Ukazeme viacero prikladov vyuzitia tychto struktur (kvantovych jam, 
    supermriezok, ... v elektronike, v optoelektronike) a nakoniec budeme 
    diskutovat o perspektivach dalsieho smerovania v tejto oblasti.
    
    
    VAKUOVA A KRYOGENNA TECHNIKA
    doc. RNDr. Peter Kus, CSc., RNDr. Milan Vachula2/ 0 Z     -
    
    Metody ziskavania vakua rozneho stupna. Netesnosti vakuoveho systemu. 
    Absorpcia plynov na stenach vakuoveho systemu. Vlastnosti kryogennych latok. 
    4He (tepelne, transportne vlastnosti, fazovy diagram, viskozita, tepelna 
    vodivost, mechanokaloricky jav, heliovy film). Dvojzlozkova teoria He II, 
    Bose-Einsteinov model. Landauov model. Supratekutost He II. Kvantove viry. 
    Kryogenne zariadenia. Metody dosahovania nizkych a velmi nizkych teplot. 
    Meranie nizkych teplot. Tepelne izolacie a spojovacie materialy vo fyzike 
    nizkych a velmi nizkych teplot.
    
    
    VAKUOVA FYZIKA A VAKUOVA TECHNOLOGIA
    prof. RNDr. Peter Lukac, DrSc., doc. RNDr. Pavol Veis, CSc.
                                                    -        2/ 0 Z
    
    Kineticka rovnica plynov. Boltzmanova kineticka rovnica. Prenosove javy 
    v plynoch. Prudenie plynov pri nizkych tlakoch. Povrchove procesy. Procesy 
    prebiehajuce v stenach vakuovych systemov. Teoria cerpacieho procesu. 
    Mechanicke a suche vyvevy. Ejektorove a difuzne vyvevy. Ionovosorpcne 
    a kryogenne vyvevy. Metody merania cerpacej rychlosti vyvevy. Vakuometre 
    nepriame (tepelne, ionizacne). Meranie parcialnych tlakov. Hladanie 
    netesnosti vakuovych systemov. Navrhovanie vakuovej aparatury. Jednotlive 
    vakuove stavebne prvky. Vyuzitie vakua v metalurgii, potravinarstve, 
    farmacii, medicine a inych oblastiach priemyslu a vedy.
    
    
    VLASTNOSTI LATOK V EXTREMNYCH PODMIENKACH
    RNDr. Vladimir Urban                            -        2/ 0 Z
    
    Struktura tuhych latok a energia vazby. Kmity mriezky. Debyeho aproximacia. 
    Stavova rovnica a Gruneisenove parametre. Stavove rovnice zo zakladnych 
    principov. Termalne stavove rovnice. Termodynamika fazovych prechodov 
    a tavenie. 
    
    
    VLNOVA OPTIKA
    RNDr. Dagmar Senderakova, CSc.                  -        2/ 0 Z
    
    Koherencia svetla (Komplexny analyticky signal ako nahodna funkcia. Funkcia 
    vzajomnej koherencie. Komplexny stupen koherencie. Casova, priestorova 
    a polarizacna koherencia.) Zaklady fotopulznej statistiky (Fotoelektricka 
    rovnica. Statisticke vlastnosti svetelnych zdrojov. Moznosti praktickeho 
    vyuzitia.) Skalarna teoria difrakcie (Fresnelov ohyb ako konvolucia. 
    Fraunhoferov ohyb ako Fourierova transformacia. Difrakcia svetla na 
    ultrazvuku a jej aplikacie. Gaussov zvazok.). Linearny opticky system 
    (Linearnost a priestorova invariantnost. Prenosova charakteristika. Vplyv 
    koherentnosti svetelneho pola.) Zaklady holografie (Zapis a rekonstrukcia 
    hologramu a jeho vlastnosti). Opticky signal v teorii informacie (Zakladme 
    pojmy).
    
    
    VLNOVE POLIA V ATMOSFERE A MAGNETOSFERE
    RNDr. Adriena Ondraskova, CSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Sirenie magnetohydrodynamickych vln v zemskej magnetosfere a ionosfere. 
    Fyzikalna podstata geomagnetickych mikropulzacii. Struktura 
    elektromagnetickych poli v magnetosfere a ionosfere. Model sferickej 
    dvojvrstvovej ionosfery a vznik a povaha Schumannovych rezonancii (SR). 
    Vlastne frekvencie SR v zavislosti na vyske hranice vodivosti a hranice 
    odrazu. Energeticka bilancia SR.
    
    
    VLNY V PLAZME
    prof. RNDr. Peter Lukac, DrSc.                 2/ 0 Z     -
    
    Rozdelenie a popis vln. Vlny s malymi amplitudami. Charakteristika priecnych 
    vln. Makroskopicky a kineticky popis vln. Dielektricka konstanta a vodivost 
    plazmy. Elektrostaticke a elektromagneticke vlny. Disperzne vztahy. Tlmenie 
    plazmovych vln. Sirenie elektromagnetickych vln v plazme. Diagnostika plazmy 
    elektromagnetickymi vlnami. Urcenie radialneho rozdelenia koncentracie 
    elektronov. Vplyv okrajovych a hranicnych podmienok. Radiometria plazmy. 
    Interakcia elektromagnetickych vln s elektronmi. Rozptyl elektromagnetickych 
    vln a interferencia. Nestability plazmy. 
    
    
    VODA A MEDZIMOLEKULOVE KOMPLEXY
    RNDr. Peter Babinec, CSc.                      2/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy, interakcia DNA s kovovymi ionmi, s vodou, s bielkovinami, 
    s liecivami, enzymaticka katalyza, farebne videnie.
    
    
    VPLYV SKLADOK A ODKALISK NA GEOLOGICKE PROSTREDIE
    doc. Ing. Mirko Matys, CSc. (PIFUK), A. Rehacikova (PIFUK)
                                                   2/ 0 Z     -
    
    Migracia znecistujucich latok v geologickom prostredi. Sorpcne vlastnosti 
    jemnozrnnych zemin a metody ich zistovania. Hodnotenie jemnozrnnych zemin 
    Slovenska ako geobarier.
    
    
    VYBOJE V PLYNOCH A ICH APLIKACIE
    RNDr. Imrich Morva, CSc.                       3/ 0 Z     -
    
    Vznik samostatneho vyboja (klasifikacia elektrickych vybojov v plynoch, 
    podmienky existencie vyboja, zakony podobnosti, vyboj v elektronegativnych 
    plynoch, vplyv priestoroveho naboja, streamer), tleci vyboj (struktura, 
    rozvoj, formy tlecieho vyboja, katodova oblast tlecieho vyboja, kladny stlpec 
    tlecieho vyboja, Shotkyho teoria - radialne rozlozenie naboja a potencialu, 
    teplota elektronov, pozdlzny gradient potencialu, anodova oblast tlecieho 
    vyboja), koronovy vyboj (zakladne vlastnosti, zapalna intenzita 
    elektrostatickeho pola korony, voltamperove charakteristiky, elektricky 
    vietor, pulzne procesy v koronovom vyboji, prakticke pouzitie koronoveho 
    vyboja), iskrovy vyboj (vznik a rozvoj iskry, prieraz pri velkych 
    medzielektrodovych vzdialenostiach - blesk, gulovy blesk), elektricky obluk 
    (zakladne vlastnosti, casti obluka, prikatodove oblasti, Mc Keonova rovnica, 
    energeticka bilancia obluka - Elenbas - Hellerova rovnica, stabilizovany 
    obluk a palmatrony, vyuzitie oblukoveho vyboja), vysokofrekvencny vyboj 
    (zakladne vlastnosti, pobyb elektronu vo vf poli, typy vf vybojov, difuzna 
    teoria zapalenia vf vyboja, indukcne viazany vf vyboj v prudiacom prostredi 
    pri atmosferickom tlaku - ICP zariadenia, vyuzitie vf vyboja), atmosfericke 
    javy suvisiace s elektrickymi vybojmi.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY SPEKTROMETRIE GAMA ZIARENIA
    RNDr. Ivan Sykora, PhD.                        2/ 0 Z     -
    
    Zakladne charakteristiky detektorov gama ziarenia. Elementy spektrometrickeho 
    retazca a ich funkcia. Optimalizacia spektrometrickej trasy, koincidencne 
    systemy, kryogenne detektory - principy cinnosti. Typy detektorov, zakladne 
    charakteristiky, aplikacia pri rieseni problemov jadrovej fyziky.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z DEJIN ASTRONOMIE
    doc. RNDr. Maria Hajdukova, CSc.                -        2/ 0 Z
    
    Pociatky astronomie. Kalendar. Vyvoj nazorov na svet. Anticka astronomia. 
    Aristarchos, Hipparchos, Ptolemaiov Almagest a geocentrizmus. Stredovek, 
    Galilei, Kopernik a zapas o heliocentrizmus. Kepler, Newton a nasledny rozvoj 
    nebeskej mechaniky. Pociatky stelarnej astronomie a astrofyziky. Kozmologicke 
    paradoxy a spory o nekonecnost vesmiru. Hubble, cerveny posun, expanzia 
    vesmiru a kozmologicke dosledky. Dejiny astronomie u nas.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z FYZIKY VYSOKYCH ENERGII
    RNDr. Stanislav Tokar, CSc.                    2/ 0 Z     -
    
    Zakladne pojmy fyziky vysokych energii. Fundamentalne castice a sily. 
    Elektrodynamika castic so spinom 0. Ucinny prierez. Propagator. 
    Elektrodynamika castic so spinom 1/2. Formalizmus rozptylu bodovych castic. 
    Rozptyl elektronu na statickom naboji. Korekcie vyssich radov. Lambovsky 
    posuv. Anomalny magneticky moment. Renormalizacia. Tienenie naboja v QED, 
    beziaca vazbova konstanta. Beziaca vazbova konstanta v QCD. Rozptyl elektronu 
    na protone. e-p rozptyl experimentalne. Struktura protonu, formfaktory. 
    Nepruzny e-p rozptyl. Partony, Bjorkenovsky scaling. Kvarky a gluony 
    v protone. Interakcia virtualnych fotonov s partonmi. Ucnny prierez 
    vyziarenia gluonu. Narusenie skalovania. Altareliho-Parisiho rovnica. Uplna 
    rovnica pre evoluciu partonovej hustoty. Anihilacia e-e+ na kvarky. 
    Fragmentacne funkcie. Experimentalne meranie fragmentacnych funkcii. Procesy 
    e-e+ s troma jetmi. Experimentalne testy QCD. Procesy oscilacii v systeme 
    neutralnych K, D a B mezonov. Procesy s narusenim CP-symetrie.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z KOZMICKEJ GEOFYZIKY
    RNDr. Alla Prigancova, CSc. (KGF)              2/ 0 Z     -
    
    Zameranie kozmickych vyskumov v oblasti fyziky vztahov Slnko-Zem. Variabilita 
    medziplanetarnych podmienok. Prenos energie a hmoty zo Slnka. Funkcia 
    interakcie. Disipacne procesy v magnetosfere a ionosfere. Modelovanie 
    magnetickej burky. Problematika predpovede magnetosferickej porusenosti. 
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z MEDICINSKEJ INFORMATIKY
    RNDr. Ing. Mikulas Popper, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Sylabus pozri v informatike.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z METOD CHEMICKEJ FYZIKY
    prof. Ing. Ivan Hubac, DrSc., doc. Ing. Pavol Mach, CSc., doc. RNDr. Jan 
    Urban, CSc., RNDr. Peter Babinec, CSc.
                                                   3/ 0 Z     -
    
    Aplikacia kvantovomechanickych a klasickych metod na predpovede vlastnosti 
    molekul (geometria, spektra, energetika). Monomolekulove reakcie (RRKM 
    metoda, metoda klasickych trajektorii). Teoria prechodoveho stavu.
    
    
    VYBRANE KAPITOLY Z PALEOMAGNETIZMU A ARCHEOMAGNETIZMU
    RNDr. Igor Tunyi, CSc. (KGF)                    -        2/ 0 Z
    
    Magneticke mineraly, namagnetovanie hornin, uchovanie remanentnej magnetickej 
    polarizacie v geologickych casoch, metody paleo a archeomagnetizmu, 
    interpretacia merani, suvis s pohybom kontinentov, rekonstrukcia tektonickych 
    pohybov, dynamika geomagnetickeho pola v geologickej a novodobej historii 
    Zeme. 
    
    
    VYBRANE PROBLEMY Z ASTROFYZIKY
    RNDr. Juraj Zverko, DrSc. (AU)                 2/ 0 Z     -
    
    Klasifikacia hviezd, interagujuce dvojhviezdy, hviezdy s vysokou 
    svietivostou, chemicky pekuliarne hviezdy.
    
    
    VYSKUM GLOBALNEJ KLIMY
    Mgr. Marian Melo                                -        2/ 0 Z
    
    Struktura a vlastnosti klimatickeho systemu. Zmeny klimy v geologickej 
    a historickej minulosti Zeme, metody studia klimy v davnej minulosti, priciny 
    zmien klimy. Sklenikovy efekt atmosfery a jeho zosilnenie. Analogova metoda, 
    modely vseobecnej cirkulacie atmosfery. Modelovanie klimy pomocou 
    klimatickych modelov, projekcie klimatickych zmien v globalnom meradle a na 
    regionalnej urovni, scenare buducej klimy.
    
    
    VYSOKOFREKVENCNA SPEKTROSKOPIA
    RNDr. Frantisek Kundracik, CSc.                 -        2/ 0 Z
    
    Zeemannovske stiepenie energetickych hladin spinu v magnetickom poli, 
    rezonancne javy. Relaxacne procesy. Makroskopicky popis magnetizacie sustavy 
    spinov, Blochove rovnice. Zaklady jadrovej magnetickej rezonancie 
    a elektronovej paramagnetickej rezonancie a ich typicke aplikacie.
    
    
    VYSOKOTEPLOTNA SUPRAVODIVOST
    doc. RNDr. Peter Kus, CSc.                      -        2/ 0 Z
    
    Vysokoteplotna supravodivost (VTS) - zakladna charakteristika. Prehlad 
    existujucich VTS. Priprava VTS (pevne materialy, tenke vrstvy). Urcovanie 
    fyzikalnych parametrov VTS. Modifikovanie vlastnosti VTS ionovou implantaciou 
    a ozarovanim. Priprava monokrystalov VTS. Slabe spoje na objemovych VTS 
    materialoch a tenkych vrstvach. Vplyv substratov a oddelovacich vrstiev na 
    vlastnosti VTS tenkych vrstiev. Aplikacie VTS.
    
    
    ZAKLADY BIOLOGIE MIKROORGANIZMOV
    Ing. Gabriel Ruttkay-Nedecky, CSc.              -        2/ 0 Z
    
    Biologia bakterii a virusov. Struktura bakterii a virusov, tvarove 
    odlisnosti. Rast a rozmnozovanie bakterii, ich potravinovy cyklus. Virusovy 
    genom. Reprodukcia virusov. Bakterie uzitocne pre cloveka a bakterie 
    skodlive. Virogenia. Zivot mikroorganizmov v extremnych podmienkach.
    
    
    ZAKLADY CISLICOVEJ A IMPULZNEJ TECHNIKY
    doc. Ing. Dusan Kollar, CSc.                    -        0/ 2 Z
    
    Strucny suhrn zakladnych statickych a dynamickych parametrov elektronickych 
    prvkov so zameranim na ich pouzitie v integrovanych logickych clenoch TTL, 
    ECL a CMOS. Zakladne typy kombinacnych logickych a aritmetickych obvodov 
    a zakladne typy sekvencnych obvodov. Na zaklade prikladov zapojeni obvodov sa 
    prakticky demonstruju niektore zapojenia pouzivane pri tvarovani impulzov 
    a pri roznych sposoboch registovania impulzov.
    
    
    ZAKLADY DOZIMETRIE
    doc. RNDr. Martin Chudy, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Dozimetricke veliciny (expozicia, davka, kerma) a vztahy medzi nimi. Radiacna 
    rovnovaha, Braggova - Grayova teoria ionizacia v dutine. Stanovenie 
    zakladnych dozimetrickych velicin, kalorimetricke a iontometricke metody. 
    Dutinova ionizacna komora, tkanivova ekvivalencia. Integralne metody, 
    termoluminiscencne dozimetre, fotograficke metody, stopove detektory. 
    Biologicke ucinky ionizujuceho ziarenia (stochasticke a nestochasticke), 
    vztah davky a ucinku, koeficienty rizika, zakladne principy ochrany pred 
    ziarenim.
    
    
    ZAKLADY FYZIKY PLAZMY
    doc. RNDr. Viktor Martisovits, CSc.             -        3/ 0 Z
    
    Pojem plazma, Debye-Huckelova teoria, nerovnovazna plazma, prenosove javy 
    (zrazky castic, pohyblivost, difuzia), vyboje v plynoch (lavina, zapalovanie 
    vyboja, tleci vyboj, obluk, iskra), diagnostika plazmy, aplikacie.
    
    
    ZAKLADY KRAJINNEJ EKOLOGIE
    doc. RNDr. Milan Kminiak, CSc. (PIFUK), Mgr. Lubica Lehocka (PIFUK)
                                                   2/ 0 Z     -
    
    V ramci predmetu bude podany vyklad zakladnych pojmov a principov krajinnej 
    ekologie ako interdisciplinarneho vedneho odboru. Osobitna pozornost bude 
    venovana hodnoteniu priestorovej struktury krajiny a tvorbe komplexnych 
    (syntezovych) krajinoekologickych ukazovatelov. Na teoreticku cast prednasok 
    bude nadvazovat aplikacna cast zamerana na tvorbu uzemnych systemov 
    ekologickej stability.
    
    
    ZAKLADY KVANTOVEJ ELEKTRONIKY
    prof. RNDr. Anton Strba, CSc.                  2/ 0 Z     -
    
    Einsteinove koeficienty. Inverzia obsadenia hladin. Tvar spektralnej ciary. 
    Absorpcia a zosilnenie optickeho signalu. Nasytenie. Laser s Fabryho-
    Perotovym rezonatorom. Vykon lasera. Optimalna spatna vazba. Synchronizacia 
    modov. Generacia gigantickych impulzov. Gaussov zvazok v opt. rezonatore. 
    Pozdlzne a priecne mody. Kriteria stability. Ekvivalencia rezonatorov. 
    Niektore typy laserov a ich vlastnosti. 
    
    
    ZAKLADY LASEROVEJ SPEKTROSKOPIE
    doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc.             2/ 0 Z     -
    
    Prednaska je totozna s predchadzajucou (v rozsahu 3/0), ale posluchaci ju 
    navstevuju 2/3 semestra. Nie je v nej teda zahrnuta LS s priestorovym 
    a casovym rozlisenim, ani niektore aplikacne moznosti LS.
    
    
    ZAKLADY LASEROVEJ SPEKTROSKOPIE (BMF)
    doc. RNDr. Zuzana Chorvatova, CSc.             3/ 0 Z     -
    
    Lasery - zdroje svetla pre spektroskopiu. Atomova LS (absorpcna, 
    fluorescencna, fotoionizacna). Molekulova dopplerovska LS. Molekulova LS 
    s vysokym rozlisenim (subdopplerovska). LS rozptylu svetla. Optoakusticka LS. 
    LS s priestorovym a casovym rozlisenim (ps a fs LS). Niektore aplikacne 
    moznosti LS.
    
    
    ZAKLADY MAGNETICKEJ REZONANCNEJ SPEKTROSKOPIE A TOMOGRAFIE
    M. Mazur (KBCHF)                               2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalne zaklady NMR spektroskopie, 2D NMR spektroskopia, NMR spektroskopia 
    vysokeho rozlisenia, zaklady EPR spektroskopie, EPR spektra izotropnych 
    systemov, zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie, MR tomografia.
    
    
    ZAKLADY METROLOGIE
    doc. RNDr. Pavol Cicmanec, CSc.                2/ 0 Z     -
    
    Medzinarodna sustava meracich jednotiek SI . Definicia zakladnych a ostatnych 
    jednotiek.Normaly medzinarodne a narodne.Kalibracia zakladna 
    a periodicka.Mormy ISO a STN ,technicka normalizacia v EU, pravne predpisy . 
    Akreditacia a certifikacia pracovisk . Skusobnictvo
    
    
    ZAKLADY NUKLEARNE-MEDICINSKYCH METOD
    MUDr. Sona Kovacova (LFUK)                     2/ 0 Z     -
    
    Principy diagnostickych a terapeutickych metod nuklearnej mediciny. 
    Pristrojova technika. Scintilacny detektor. Gamagrafy. Gamagramy. Gamakamery. 
    Gamakamery s vypoctovou technikou. Emisna pocitacova tomografia (ECT). 
    Pozitronova emisna tomografia (PET). Kontrola kvality pristrojovej techniky. 
    Radiofarmaka. Definicia radiofarmaka a jeho vlastnosti. Priprava radiofarmak. 
    Davkovanie radiofarmak. Klinicke formy poskodenia a oziarenia. Akutna 
    a chronicka choroba z oziarenia. Vnutorna kontaminacia. Zasady hygieny prace 
    s otvorenymi ziaricmi.
    
    
    ZAKLADY RADIODIAGNOSTIKY A RADIOTERAPIE
    MUDr. V. Laginova (LFUK), V. Lehocka (KBCHF)    -        2/ 0 Z
    
    Pristroje pre radiodiagnostiku. Tvorba obrazu. Radiodiagnosticke metody. 
    Vyhodnotenie ziskanych obrazov. Pristroje pre radioterapiu. Biologicke ucinky 
    ziarenia. Externa radioterapia. Brachyterapia. Dozimetria. Planovanie liecby. 
    Kontrola 
    
    
    ZAKLADY VSEOBECNEJ TEORIE RELATIVITY
    doc. RNDr. Vladimir Balek, CSc.                 -        2/ 2 Z
    
    Zaklady Riemannovej geometrie. Opis gravitacie pomocou metrickeho tenzora. 
    Formulacia vseobecnej teorie relativity. Aplikacie vseobecnej teorie 
    relativity.
    
    
    ZMENY A PREMENLIVOST KLIMY
    doc. RNDr. Milan Lapin, CSc.                   2/ 0 Z     -
    
    Metody studia zmien a kolisanie klimy. Pristrojove meteorologicke merania 
    a pozorovania, pisomne zaznamy o pocasi, priciny klimatickych zmien, 
    kolisanie klimy v historickej dobe, kolisanie klimy v 20. storoci a jej 
    priciny, antropogenny klimatotvorny faktor, prognoza klimy v blizkej 
    buducnosti vplyvom sklenikoveho efektu, teplotnym znecistenim, rastom 
    antropogennych aerosolov, zmenou atmosferickeho a prizemneho ozonu.
    
    
    ZRIEDKAVE JADROVE PREMENY
    RNDr. Fedor Simkovic, CSc.                     2/ 0 Z     -
    
    Standardny model Glashow-Weinberg-Salama a nova fyzika za nim. Teoria 
    a fenomenologia jadrovych procesov s nezachovanim leptonoveho naboja: Dvojity 
    beta-rozpad, mion-elektronova a mion-pozitronova konverzia. Vypocet jadrovych 
    prechodov (mnohocasticovych Greenovych funkcii) metodami QRPA 
    a renormalizacnej QRPA. 
    
    
    ZVLASTNOSTI MESTSKEJ KLIMY
    RNDr. Jan Hrvol, CSc.                           -        2/ 0 Z
    
    Chod meteorologickych prvkov v mestskej aglomeracii a okoli. Vplyv orografie 
    na formovanie klimy mesta. Sklenikovy efekt v podmienkach mesta. Antropogenny 
    vplyv na klimu mesta. Vyuzitie vlastnosti a poznatkov o mestskej klime 
    v praxi. Narodny klimaticky program a klima mesta.
    
    
    ZVUK AKO EKOLOGICKA ZATAZ
    doc. RNDr. Vladimir Mesaros, CSc.              2/ 0 Z     -
    
    Fyzikalne vlastnosti vlnenia - energia prenasana vlnenim, intenzita vlnenia, 
    zvukove pole, odraz, lom, interferencia a ohyb vlnenia, vlnova rovnica. 
    Akusticke elementy - akusticky odpor, zvukova rychlost, akusticka zotrvacna 
    hmotnost. Akusticke spektra - analyza zvuku. Fyziologicka akustika - stavba 
    a cinnost sluchoveho organu, skreslenie v sluchovom organe. Vyska zvuku 
    a hlasitost, oblast pocutelnosti, prah sluchu, nadprahova hlasitost, 
    adaptacia sluchu. Priestorova akustika - zvukove pole v uzavretom priestore, 
    hustota zvukovej energie, dozvuk, kriteria priestorovej akustiky. Mechanizmy 
    pohlcovania zvuku, izolacia zvuku, nepriaznive ucinky zvuku, metody merania 
    zvukovych velicin, ultrazvuk, infrazvuk.
    
    

    Datum poslednej aktualizacie tohto dokumentu: 10.7.00.
    Posledna aktualizacia udajov v systeme: 091006-V393.



    Poznámky a komentáre: WEBmaster@fmph.uniba.sk